DILLÍ. Žiadať veno je v Indii zakázané už od roku 1961, od rodiny nevesty sa však stále očakáva, že rodine ženícha daruje hotovosť, oblečenie či šperky.
Dvadsaťsedemročná indická učiteľka Gundžan Tivariová (nejde o jej pravé meno) z mesta Bhópál sa proti tomuto postupu búri. Spísala petíciu, v ktorej žiada políciu, aby do miest, kde sa konajú svadby, vyslala svojich príslušníkov, a tiež podnikla razie s cieľom skoncovať s týmto "spoločenským zlom", napísala britská BBC.
Vlastné skúsenosti
Ako Gundžan uviedla, petície súvisia s jej vlastnými skúsenosťami, keď ju práve pre nedostatočné veno odmietli desiatky mužov. Naposledy sa to stalo tento rok vo februári, keď jej otec pozval k nim domov ďalšieho mladého muža a jeho rodinu v nádeji, že pre ňu nájde manžela. Po tom, čo si rodičia vymenili zdvorilosti s hosťami, vošla do obývacej izby Gundžan a niesla podnos so šálkami s horúcim čajom a občerstvením pre hostí. Tento moment opísala ako veľmi "znervózňujúci". "Všetci na vás zízajú a hodnotia, ako vyzeráte," rozprávala.
Kedy a ako sa Gundžan pred hosťami objaví, sa pritom do detailov plánuje. Pre toto stretnutie jej mama vybrala zelený odev, pretože sa domnievala, že v ňom jej dcéra vyzerá veľmi príťažlivo. Nabádala ju tiež, aby sa nesmiala, pretože by tak mohla pritiahnuť pozornosť k svojim nie príliš rovným zubom.
Gundžan už podobné situácie dobre poznala, za posledných niekoľko rokov sa zúčastnila šiestich takýchto stretnutí. Známe pre ňu boli aj otázky, ktoré jej prítomní kládli - na jej vzdelanie a prácu alebo či vie variť.
Otázka vena
Ešte predtým, ako vošla do izby, počula rodičov, ako sa pýtajú otca budúceho ženícha, aké veľké veno očakáva. "Počuli sme, že chcú päť až šesť miliónov rupií (55 až 66-tisíc eur). Keď sa ho môj otec spýtal, či vtipkuje, tak mu odpovedal: či je vaša dcéra krásna, dáme vám zľavu, "uviedla Gundžan.
Ako konverzácia pokračovala, Gundžan začalo byť jasné, že žiadna zľava ponúknutá nebude. Návštevníci sa totiž vypytovali aj na jej nerovné zuby či materské znamienko na čele.
Keď po vypití čaju dostalo indické dievča niekoľko minút na to, aby si s prípadným ženíchom pohovorila osobne, povedala mu, že inštitút vena odmieta. "On súhlasil s tým, že je to spoločenské zlo," opísala jeho reakciu Gundžan. Začala si teda myslieť, že by mohol byť iný ako muži, s ktorými sa doteraz stretla. Čoskoro sa ale Tivariovci dozvedeli, že Gundžan bola opäť odmietnutá.
"Moja matka to zviedla na môj postoj k venu. Bola na mňa naštvaná a nehovorila so mnou viac ako dva týždne," uviedla mladá Indka.
Desiatky mužov
Za posledných šesť rokov Gundžanin otec podľa jej slov oslovil "rodiny 100 až 150 spôsobilých mužov" a stretol sa s viac ako dvoma desiatkami z nich. Ona sama sa predstavila šiestim rodinám a prípadným ženíchom. U takmer všetkých to nedopadlo dobre práve kvôli venu.
"Kvôli všetkým tým odmietnutiam som stratila všetku sebadôveru," uviedla Gundžan, ktorá má vysokoškolský titul z matematiky. "Keď o tom premýšľam racionálne, viem, že to nie som ja, komu niečo chýba, problém majú tí, ktorí chcú veno. Často mám ale pocit, že som sa stala pre svojich rodičov príťažou," dodala.
Napriek tomu, že je dávanie či vyžadovanie vena v krajine nelegálne už od 60. rokov minulého storočia, figuruje tento inštitút podľa nedávnej štúdie v 90 percentách manželstva. Platby v rokoch 1950 až 1999 predstavovali podľa BBC až štvrť bilióna dolárov.
Je známe, že rodičia dievčat si berú obrovské pôžičky alebo aj predávajú svoj pozemok či dom, aby splnili požiadavku na veno. Avšak ani to nemusí znamenať, že bude mať nevesta zabezpečený šťastný život.
Neistota
Podľa indického Národného úradu pre evidenciu trestných činov (NCRB) bolo v krajine v rokoch 2017 až 2022 zabitých 35 493 neviest, priemerne 20 žien denne - kvôli tomu, že do manželstva priniesli nedostatočné veno.
Podľa miestnych aktivistov je veno aj jedným z dôvodov, prečo sa v Indii rodí menej dievčat ako chlapcov. OSN odhaduje, že je v krajine každý rok potratených takmer 400-tisíc plodov po tom, ako testy odhalia, aké bude mať dieťa pohlavie. Rodiny sa totiž obávajú, že veno pre dievčatá bude stáť veľké množstvo peňazí.
V petícii adresovanej policajnému veliteľovi v Bhópále Gundžan píše, že jediným riešením sú razie na miestach, kde sa konajú svadby a zatknutia tých, ktorí dávajú či prijímajú veno. Len "strach z trestu" ich prinúti "skoncovať s touto krutou praxou", dodala indické dievča. S policajným veliteľom sa nedávno dokonca aj zišla.
"Veno je sociálne zlo a my sme odhodlaní s ním skoncovať. Nariadil som všetkým policajným staniciam, aby poskytli pomoc akejkoľvek žene, ktorá k nim príde," okomentoval schôdzku policajný veliteľ. Ako však dodal, "polícia nemôže byť všadeprítomná a je najmä dôležité zvýšiť povedomie o tejto téme".
Podľa indickej aktivistky za práva žien Kavity Šrivastavaovej polícia môže pomôcť, ale riešenie problému s venom je celkovo veľmi zložité. "India nie je policajný štát. Je tu ale zákon o zákaze vena a je potrebné ho lepšie vymáhať, "uviedla.
Veno podľa nej často nie je len jednorazovou platbou pre chamtivú rodinu ženícha, tá totiž požaduje čoraz viac a viac aj po svadbe, pretože "sú to ľahko získané peniaze, rýchly prostriedok na zbohatnutie".
Kavita Šrivastavová spomenula aj niekoľko prípadov žien, ktoré pre nesplnené požiadavky na výšku vena čelia celoživotnému domácemu násiliu alebo boli dokonca vyhodené z domu svojho muža. S problémom vena sa podľa nej podarí bojovať len vtedy, ak ho budú mladí muži odmietať a mladé ženy ho nebudú dávať.
Snahy o vydaj
Ako hovorí Gundžan, rada by sa vydala, pretože "život je dlhý a nechce ho stráviť sama", je si ale istá, že veno nezaplatí. Jej rodina je však čím ďalej tým zúfalejšia, obáva sa, že sa vhodného partnera nepodarí nájsť.
"Medzi mojimi príbuznými v dedine mojich predkov v susednom štáte Uttarpradéš je 25-ročné dievča považované na trhu s nevestami už za staré," hovorí Gundžan.
Jej otec tak pravidelne prečíta ponuky manželstva v novinách a oslovuje aj príbuzných, aby dali vedieť, keby narazili na niekoho vhodného. Pripojil sa tiež ku skupine na WhatsAppe, kde viac ako dvetisíc členov ich kasty zdieľa životopisy svojich detí.
"Väčšina chce okázalú svadbu, ktorá bude stáť päť miliónov rupií a viac. Môj otec si môže dovoliť len polovicu," hovorí Gundžan. "Môj otec hovorí, že je to len šesť rokov, čo mi začal hľadať ženícha. Bez vena mi ale vraj nikoho nenájde, aj keby hľadal 60 rokov," dodala.
