Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Nie sú to bežné fotografie z promócií. Nie sú na nich rozžiarení absolventi, ktorí hrdo držia diplomy alebo vyhadzujú do vzduchu absolventské čiapky. Nie sú na nich hrdí rodičia stojaci vedľa svojich čerstvo promovaných potomkov.
Namiesto toho malá, ale početná skupina čínskych absolventov ročníka 2023 pri tejto príležitosti zverejnila svoje fotografie, na ktorých vyzerajú úplne vyčerpane. Rozvalení na zemi, s tvárami zakrytými čiapkami s brmbolcami. Sklonení cez zábradlie s rukami bezvládne visiacimi na zemi.
Na sociálnych sieťach ich často sprevádzajú hashtagy ako „zombie“ alebo „ležanie“. Netradičné fotografie z promócií sú reakciou na extrémne konkurenčné prostredie, ktorému čelia čínski absolventi, keď sa vydávajú do sveta práce.
Mentalita „tangping“
Keďže ekonomika sa len ťažko spamätáva z troch paralyzujúcich rokov koronavírusových opatrení, miera nezamestnanosti je vysoká, najmä medzi mladými ľuďmi. Podľa najnovších štatistík je bez práce približne 20 percent ľudí vo veku 16 až 24 rokov.
Zároveň rekordných 11,6 milióna ľudí práve ukončilo vysokú školu. Keďže ich vyhliadky vyzerajú bezútešne, niektorí noví absolventi si osvojujú mentalitu „ležania“ v čínštine „tangping“.
Ležanie znamená vystačiť si s minimálnym úsilím a čínske slovo symbolizuje jemný, pasívny vzdor. Zmýšľanie študentov bolo verejne odsúdené a vláda od neho odrádza.
Tangping sa stal pokrikom medzi čínskymi mileniálmi a ľuďmi z generácie Z, ktorí už majú dosť zúrivých konkurenčných bojov a chcú sa vymaniť z intenzívnej čínskej pracovnej kultúry a s ňou spojených sociálnych očakávaní.
Pre niektorých študentov je zverejňovanie netradičných fotografií na internete nielen odrazom ich duševného rozpoloženia, ale zároveň aj poslednou možnosťou, ako sa pred odchodom zo školy jednoducho zabaviť so spolužiakmi.
Brenda Lu
21 rokov, študovala na Nanjing University
„Moje ležanie je o snahe vyhnúť sa nezmyselnému vnútornému napätiu, ktoré sa opakuje. Znamená to, že si chcem vybrať svoj vlastný spôsob života,“ spresnila. „Nie je to tak, že by som ležala a nič nerobila, ale príliš sa nestarám o normy iných ľudí v prostredí, ktoré mi nevyhovuje.“
Pre 21-ročnú ženu sú fotografie z promócie v ľahu prejavom vzdoru proti spoločenským očakávaniam a rigidnému čínskemu vzdelávaciemu systému.
„Počas troch rokov pandémie moji spolužiaci len trčali na internáte a navštevovali internetové kurzy, akoby boli zavretí vo väzení,“ povedala Luová. „Toľko ľudí nemalo tri roky žiadny spoločenský život a zúfalo sa snažilo nájsť východisko... Tohtoročné hľadanie práce sa dá opísať len ako mimoriadne bezútešné.“
Jessie Hu
22 rokov, študovala na Lanzhou University
Po tom, čo ju neprijali na postgraduálne štúdium, poslala začiatkom tohto roka svoj životopis do piatich spoločností, ale nikam sa nedostala. „Neprešla som ani prvým kolom,“ povedala. Huová si pri fotografovaní na promócii ľahla na trávu v areáli univerzity, čo je odrazom toho, že sa cítila ochromená možnosťami, ktoré mala pred sebou.
„Väčšina mojich rovesníkov a ja sme mali na strednej škole len jeden cieľ, a to získať vysoké skóre a ísť na dobrú vysokú školu,“ vysvetlila 22-ročná Huová.
„Ale keď končíte vysokú školu, máte toľko možností. Urobiť si skúšky pre štátnych zamestnancov, prihlásiť sa na postgraduálne štúdium, študovať v zahraničí alebo si ísť hľadať prácu... Nemôžete sa rozhodnúť, pretože nemáte konkrétny cieľ, a tak vás namiesto toho len fackujú.“
Walnut Liu
21 rokov, študovala na Xi'an University of Posts and Telecommunications
Už od prvého ročníka sa Liuová obávala, či si po skončení štúdia nájde prácu. Napriek tomu, že vyštudovala automatizačnú techniku, ktorá by ju mala dobre pripraviť na prácu v polovodičovej spoločnosti, nemala šťastie.
„Začala som si myslieť, že na základe môjho životopisu si nemôžem nájsť dobrú prácu, a tak som si povedala, že pôjdem na postgraduálne štúdium.“
Svoj životopis poslala asi 300 spoločnostiam zaoberajúcim sa elektronickým obchodom a nakoniec dostala dve ponuky. Odmietla ich, pretože platili len 830 dolárov mesačne. Jej maturitné fotografie v ľahu boli sčasti o zábave, sčasti odrazom jej pandemického vysokoškolského života.
„Veľa sme toho nezažili,“ povedala s tým, že súčasní študenti môžu chodiť na hudobné festivaly a do barov. Má pocit, že o niečo prišla. Preto ide na postgraduálne štúdium, a to v odbore, o ktorom si myslí, že bude viac žiadaný - logistika.
Dexter Yang
22 rokov, študoval na South China University of Technology
„Myslím, že tento trend odráža, ako roky pandémie ovplyvnili ľudí,“ povedal Yang, ktorý pózoval na zemi a tvár si zakrýval absolventskou čiapkou. Dôvod? Trh práce je depresívny.
„Je to rana našej sebadôvere, najmä keď vidíte prepúšťanie z veľkých spoločností.“ S titulom z prestížnej univerzity 22-ročný Yang jednoducho zostane v škole. Možno, ako povedal, si urobí doktorát a stane sa profesorom.
Yang povedal, že sa stále cíti rozporne, pokiaľ ide o jeho voľbu. Štúdium sa mu páči, ale keď vidí, že niektorí absolventi majú slušnú prácu, nevyhnutne pociťuje závisť. „Samozrejme,“ povedal. „Ideálne by bolo vybrať si to, čo vás baví, ale musíte aj jesť, nie?“
Jingying Li
21 rokov, študovala na Zhuhai College of Science and Technology
Keď videla prvé fotografie z promócií v ľahu, inšpirovala sa. „Myslela som si, že je to veľmi osviežujúce. Naozaj zábavné a vzrušujúce v porovnaní s bežnými fotografiami z promócií,“ povedala absolventka. „Navyše sa nemusíte báť o svoju mimiku a je príjemné fotiť sa, keď sa cítite psychicky aj fyzicky uvoľnení.“
Podobne ako ostatní noví absolventi, aj Liová zistila, že jej vysokoškolské skúsenosti poznačila pandémia. Nedávno ukončila stáž ako moderátorka vysielania a snaží sa zostať optimistická aj na ťažkom trhu práce.
„Negatívne správy sú ako kameň hodený do mora - potopia sa a zmiznú," zhodnotila. „Môžete si vybrať, či strávite deň šťastne, alebo nešťastne. Ja si vyberám, že budem šťastná.“
Rain Xu
22 rokov, študovala na Zhejiang Sci-Tech University
Xuová a jej priatelia chceli byť súčasťou trendu promočných fotografií, a tak sa rozliezli po podlahe hľadiska a preliezli cez rady sedadiel. „Takto dnes vyzerá zmýšľanie vysokoškolákov,“ povedala. „Tri roky z nášho štvorročného vysokoškolského života sme žili v pandémii. Je to, ako keby sme na vysokú školu vôbec nechodili.“
Xuová, ktorá študovala umenie digitálnych médií, si zatiaľ nenašla pozíciu na plný úväzok a kým si bude hľadať vhodnú prácu, bude vykonávať stáž ako sekretárka.
„Dochádza k prepúšťaniu a platy klesajú,“ povedala s tým, že jej priatelia, ktorí majú prácu, dostávajú len 350 dolárov mesačne. „Nájomné v Chang-čou je veľmi vysoké. Ako sa dá z toho žiť?“
Uvažuje o štúdiu v zahraničí alebo o postgraduálnom štúdiu. Jej rodičia chcú, aby si urobila skúšku pre štátnych zamestnancov. Ako zálohu má učiteľský certifikát. „Ak nič nedokážem robiť poriadne, tak mám aspoň pocit, že po učiteľoch výtvarnej výchovy je stále dopyt.“
Autor: Vic Chiang, Lillian Yang, Lily Kuo
