BRAZÍLIA. Odlesňovanie brazílskej Amazónie sa za prvý polrok vlády prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu spomalilo o tretinu v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Oznámila to vo štvrtok vláda v Brazílii.
Pokles o 33,6 percenta zaznamenali na základe satelitných záberov Národného ústavu vesmírneho výskumu (INPE).
Ten uviedol, že od januára do júna tohto roka vyrúbali v krajine celkovo 2 649 štvorcových kilometrov dažďového pralesa.
Pokles odlesňovania
Za prvých šesť mesiacov roka 2022, keď bol ešte pri moci krajne pravicový prezident Jair Bolsonaro, odstránili 3 988 štvorcových kilometrov lesných porastov.
"Dosiahli sme stabilný klesajúci trend v odlesňovaní Amazónie," povedal brazílska ministerka životného prostredia Marina Silva.
Na tlačovej konferencii uviedla, že dobré výsledky pramenia z Lulovej politiky boja proti klimatickej zmene a odlesňovaniu najväčšieho dažďového pralesa na svete.
Počas Bolsonarovej vlády v rokoch 2019 – 2022 sa odlesňovanie Amazónie zvýšilo o 75 percent v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím.
Lula v júni predstavil ambiciózny plán bola proti nelegálnemu odlesňovaniu. Niekoľko dní predtým opoziční poslanci presadili v Kongrese obmedzenie právomocí ministerstva životného prostredia.
Amazónsky fond
Lulova ľavicová vláda prisľúbila, že skonfiškuje polovicu zo všetkého nelegálne odlesneného územia v označených osobitne chránených oblastiach, do roku 2027 vyčlení tri milióny hektárov chráneného územia a posilní sieť monitorovania životného prostredia.
Brazílsky prezident sa tiež pokúša presvedčiť najbohatšie krajiny sveta, aby financovali iniciatívy na ochranu dažďového pralesa a prispeli tak k úsiliu, ktoré vyvíjajú Nórsko a Nemecko prostredníctvom tzv. Amazonského fondu.
Ochrana životného prostredia je kľúčovou otázkou pri rokovaniach juhoamerického obchodného bloku Mercosur o dohode o voľnom obchode s Európskou úniou. EÚ nedávno vzniesla voči štyrom krajinám Mercosuru nové požiadavky týkajúce sa boja proti environmentálnym trestným činom.
