PARÍŽ, BRATISLAVA. Protesty nespokojných občanov sprevádzajú francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona prakticky od začiatku jeho prezidentskej kariéry.
Počas jeho prvého funkčného obdobia išlo o protesty Hnutia žltých viest proti narastajúcim cenám pohonných látok a za ekonomickú rovnosť. Tento rok vychádzali týždne do ulíc občania nahnevaní reformou, ktorá napokon zvýšila vek odchodu do dôchodku o dva roky.
Macron navrhuje pokutovať rodičov detí, ktoré sa dopúšťajú vandalizmu Čítajte Najnovšie Francúzsko zasiahli násilné protesty, ktoré vypukli po tom, ako policajt zastrelil pri dopravnej kontrole 17-ročného chlapca arabského pôvodu. Napriek tomu, že protesty postupne utíchajú, dopyt po vyriešení dlhodobého problému policajnej brutality a rasizmu zostáva.
"Je to, akoby Francúzsko bolo tlakový hrniec. Každá kríza odhaľuje konflikt v spoločnosti a napätie v otázke rešpektu k našim inštitúciám. Naša krajina sa neustále odvoláva na republikánske hodnoty, ale zdá sa, že celé skupiny obyvateľstva nemajú pocit, že by im na tom malo záležať," povedal pre web Politico Bruno Cautrès, politológ z Parížskeho inštitútu politických vied (Sciences Po).
V texte sa dočítate aj:
za akú reakciu kritizujú prezidenta Macrona,
prečo najnovšie protesty nie sú len o zabití jedného chlapca,
ako môže protesty vo svoj prospech využiť krajná pravica.
Žiadna veda, ale rasizmus
"Je to nevysvetliteľné a neodpustiteľné," odsúdil francúzsky prezident zabitie tínedžera Nahela policajtom ešte minulý utorok. Urobil tak krátko po tragédii v mestečku Nanterre na predmestí Paríža. Podľa viacerých ľudí však jeho reakcia nie je dostatočná.
"Realita je taká, že to nie je nevysvetliteľné. Nie je to žiadna veda, je to rasizmus," povedala pre NPR Crystal Fleming, profesorka sociológie na univerzite Stony Brook v New Yorku.
