WASHINGTON. Medzi prastarými vrcholkami Apalačského pohoria na východe severoamerického kontinentu a ľadovými čiapkami kanadských Skalistých hôr sa nachádza takzvaná tornádová ulička - meteorologický koridor, ktorý je na tento divoký atmosférický jav obzvlášť náchylný.
Píše portál BBC.
Každú jar a leto, keď sa teplý vzduch prúdiaci od rovníka stretáva s chladným vzduchom zo severu, čelia obyvatelia rozľahlej oblasti Veľkých planín v centrálnej časti Spojených štátov tornádam - rotujúcim stĺpcom vzduchu s rýchlosťou vetra, ktorý dosahuje až 483 kilometrov za hodinu.
Objavia sa bez varovania a so zemou zrovnajú celé dediny, vymrštia do vzduchu autá alebo zo vzniknutých trosiek a sutín vytvoria smrtiace projektily.
Mesto priamo v srdci tejto nebezpečnej zóny nedávno utrpelo priamy zásah - texaským Perrytonom sa vo štvrtok 15. júna prehnalo tornádo, ktoré zabilo troch ľudí a ďalších 75 ich zranilo.

Najnovšie výskumy pritom naznačujú, že podobné incidenty budú v USA iba pribúdať. Najzraniteľnejšie sú teraz štáty v centrálnej časti, do budúcnosti však môže nebezpečenstvu pravidelne čeliť aj juhovýchod krajiny.
Tornádová ulička sa totiž rozširuje.
Presné vymedzenie neexistuje
Tornádová ulička (z anglického tornado alley) nie je vedecký termín - ako označenie pre prudké a búrlivé počasie v okolí štátov Texas a Oklahoma ho v 50. rokoch minulého storočia vymysleli dvaja meteorológovia amerického letectva.
Presné vymedzenie tejto oblasti neexistuje, podľa niektorých máp ale siaha až ďaleko na sever k Južnej a Severnej Dakote či až na východ k Illinois a Indiane.
Zvyčajne je však tento pojem synonymom pre Veľké planiny a bežne zahŕňa štáty ako Texas, Oklahoma, Nebraska a Kansas. Nie je náhoda, že práve v poslednom spomínanom štáte začína klasická detská rozprávka Čarodejník z krajiny Oz, v ktorej tornádo odnesie celý dom aj s hlavnou hrdinkou Dorotkou a jej psom.
Spojené štáty ročne zaznamenajú okolo 1 200 tornád, ktoré spôsobia škody za stovky až tisíce miliónov dolárov a v priemere si vyžiadajú 71 obetí.
Väčšina z tornád udrie práve v tornádovej uličke, hoci to neplatí pre všetky.
Tento rok sa na prelome marca a apríla prehnalo viacero tornád aj nad stredozápadom a juhovýchodom USA, kde donútilo ľudí ukrývať sa pod matracmi, v skriniach i vo vaniach - jednu dokonca veterná smršť aj s ľuďmi odniesla preč.
Nečakaný vývoj
Vedci z newyorskej Mestskej univerzity (CUNY) vlani upozornili na nečakaný vývoj: tornádová ulička sa aj so svojím sporným geografickým vymedzením sťahuje.
Zatiaľ čo medzi 50. a 80. rokmi minulého storočia tornáda široko akceptovali hrubo nakreslené hranice uličky, v posledných troch desaťročiach dochádza v USA k radikálnemu posunu, pričom frekvencia výskytu týchto atmosférických javov je vyššia o stovky kilometrov inde, na juhovýchode a v takzvanej uličke Dixie - regiónu na juhu USA známeho tiež pre obzvlášť silné tornáda.
Ďalšia štúdia dokazuje, že v oblasti Veľkých planín sa teraz vyskytujú tornáda menej. Veľké škody ale po novom páchajú v Alabame, Tennessee a v Kentucky.
Nie je jasné, prečo sa tornáda presunuli na juhovýchod. Výskumníci CUNY sa domnievajú, že je to spôsobené kombináciou lokálnych atmosférických podmienok, ako sú vyššie teploty, a vplyvom hurikánov.
Môže však byť za to zodpovedná aj klimatická zmena?
Väčšina tornád má svoj pôvod v supercelách, typoch búrky rotujúcej okolo vlastnej osi.

Ich prejavom je väčšinou obyčajná búrka, ktorú napája teplý a vlhký vzduch. Supercely občas vytvoria ničivé víry, vedci ale stále majú veľa teórií aj otázok ohľadom toho, ako a prečo tornáda vznikajú.
Keďže sa tornádam darí v teple, predpokladá sa, že zmena klímy by mohla v niektorých oblastiach zvýšiť ich frekvenciu. Vzťahy a súvislosti medzi extrémnymi atmosférickými javmi a klimatickou zmenou sú však veľmi zložité a vedecké poznatky presnú odpoveď zatiaľ nemajú.
Obmedzené sú aj dôkazy o tom, že by sa tornáda vyskytovali častejšie.
Tornádová ulička sa teda podľa všetkého dala do pohybu - prečo sa tak deje a kam sa až môže presunúť, sa ešte len ukáže.