Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Aby ukrajinská protiofenzíva postupovala rýchlejšie, potrebuje generál Valerij Zalužnyj, najvyšší dôstojník ukrajinských ozbrojených síl, viac zbraní každého druhu. A potrebuje ich teraz.
Ešte v stredu o tom hovoril každému, kto bol ochotný počúvať, vrátane jeho amerického náprotivku, generála Marka A. Milleyho.
V rozsiahlom rozhovore pre denník Washington Post Zalužnyj vyjadril frustráciu z toho, že hoci najväčší západní podporovatelia by nikdy nezačali ofenzívu bez vzdušnej prevahy nad nepriateľom, od Ukrajiny sa očakáva, že rýchlo získa späť územie okupované Rusmi, a to aj napriek tomu, že stále nedostala moderné lietadlá.
Nedávno prisľúbené americké stíhačky F-16 pravdepodobne na Ukrajinu dorazia až na jeseň - a to je optimistický scenár.
V článku sa dočítate aj:
- Ktoré otázky najviac ťažia veliteľa ukrajinskej armády.
- Prečo je problém s dodávkami zbraní.
- Prečo vzbura skupiny Wagner Ukrajine nepomohla.
- O obave z útoku na jadrovú elektráreň.
Ukrajinskí vojaci by mali strieľať aspoň toľko delostreleckých nábojov ako Rusi, povedal Zalužnyj, ale kvôli obmedzeným zdrojom ich niekedy desaťnásobne prestrieľali.
Preto Zalužnyj vysvetlil, že ho „štve“ keď počuje, že dlho očakávaná protiofenzíva Ukrajiny na východe a juhu krajiny postupuje pomalšie, ako sa očakávalo - tento názor verejne vyjadrili západní predstavitelia a vojenskí analytici, ale aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, hoci Zalužnyj nemal na mysli práve jeho.
Zalužného jednotky získavajú naspäť kusy ukrajinského územia každý deň – aj keď niekedy nie viac ako 500 metrov.
Krvavý postup
„Toto nie je divadlo,“ povedal Zalužnyj vo svojej kancelárii na ukrajinskom generálnom štábe. „Nie je to šou, na ktorú sa pozerá celý svet a na ktorú sa stávkuje, alebo niečo podobné. Každý deň, každý meter zaplatíme našou krvou.“
Plány ukrajinskej protiofenzívy sa nedajú uskutočniť bez toho, „aby sme boli plne zásobovaní,“ dodal. „Ale realizujú sa. Áno, možno nie tak rýchlo, ako by si účastníci a pozorovatelia šou želali, ale to je ich problém.“
Posledných šestnásť mesiacoch stojí 49-ročný Zalužnyj pred monumentálnou výzvou viesť ukrajinskú armádu proti väčším a lepšie vyzbrojeným ruským silám, ktoré stále okupujú približne pätinu jeho krajiny, a to aj po úspešných protiútokoch minulú jeseň.
Darí sa mu to čiastočne aj preto, že svojich vojakov premenil na moderné, pohotové sily vyškolené taktikou NATO a zbavil sa príliš centralizovanej veliteľskej štruktúry sovietskeho typu, ktorá fungovala ešte v čase jeho nástupu do výcviku.
Otázky, ktoré ho denne ťažia sú: Kedy dodajú západní partneri Ukrajine zbrane, ktoré potrebuje, najmä viac munície a lietadlá F-16? A ako sa dá očakávať, že bez nich zvládne svoju prácu?
