Text vyšiel pôvodne na webe Visegrad Insight v rámci štipendijného programu Budúcnosť Ukrajiny.
Prezident Volodymyr Zelenskyj sa teší veľkej popularite pre svoje rozhodné vedenie vojny, ale zvládnuť mier a rekonštrukciu ešte bude výzvou v čase, keď sa uskutočnia voľby alebo referendum o budúcej mierovej dohode.
Od ruskej invázie je ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj najpopulárnejším ukrajinským politikom. Jeho vytrvalosť, vodcovstvo a rastúci kredit na medzinárodnej scéne mu už zabezpečili miesto v histórii medzi ukrajinskými národnými hrdinami.
Podľa prieskumu verejnej mienky z februára 2023 bolo 91 percent Ukrajincov spokojných s jeho pôsobením a výrazná väčšina, 65 percent, si želala, aby zastával funkciu prezidenta aj ďalšie funkčné obdobie. Prezidentské voľby sa budú konať až na budúci rok, parlamentné voľby pre vojnu pravdepodobne odložia z októbrového termínu.
V článku sa dočítate:
- Na čo stavil svoju budúcnosť prezident Zelenskyj.
- Ktorá téma je na Ukrajine tabu.
- Prečo musí byť Zelenskyj pripravený vyhodiť aj svojich najbližších spolupracovníkov.
- Ktoré jeho rozhodnutie hralo kľúčovú úlohu.
- Kto by mohol byť Zelenského budúcim prezidentským súperom.
Veľká skúška
Táto vysoká podpora odrážala Zelenského schopnosť mobilizovať krajanov proti ruským útočníkom a značný úspech pri získavaní sŕdc, myslí a peňaženiek západných lídrov a spoločností jeho často dramatickými, ale rétoricky brilantnými žiadosťami o podporu.
Jeho vysokú prestíž umocňuje aj skutočnosť, že kritizovať ho počas vojnového úsilia považujú dokonca aj nezávislí analytici za nevlastenecké, pretože si uvedomujú, že akýkoľvek náznak vnútorných nezhôd na Ukrajine bude vygradovaný kremeľskými propagandistami. Na druhej strane to znamená, že prezident si zvyká na stav, keď nemá konkurentov ani kritikov, a svoju podporu považuje za samozrejmosť.
To je potenciálne úskalie, pretože úspech vo vedení počas vojny o existenciu nie je to isté ako vedenie krajiny v čase mieru. Zelenského najväčšie skúšky ho ešte len čakajú – zabezpečenie mieru za podmienok prijateľných pre väčšinu Ukrajincov a riadenie povojnovej obnovy krajiny, ako aj reformy potrebné na získanie vytúženého členstva v EÚ.
Ella Libanová, vedúca Ústavu pre demografiu a sociálny výskum Národnej akadémie vied Ukrajiny, sa domnieva, že Zelenského postavenie medzi verejnosťou po vojne s Ruskom nevyhnutne utrpí. „Jeho rating sa výrazne zníži. Predovšetkým si ľudia spomenú na všetko, čo sa pokazilo. Dnes všetci zatínajú zuby,“ povedala.
„Musíme poraziť nepriateľa, musíme obnoviť normálny život na Ukrajine. A potom budeme zvyšovať svoje nároky. Je to normálna situácia. A politické strany si budú všetko pamätať. Z tohto sa nevyvlečieme.“
Zelenskyj stavil svoju budúcnosť na sľub, že získa späť všetky stratené územia vrátane Krymu. Hoci slabosť Ruska na bojisku naznačuje, že to môže byť reálny vojenský cieľ, nie je zďaleka isté, že keď zbrane zmĺknu, Kyjev dostane všetko, čo chce.
Téma mierových rokovaní alebo ústupkov zostáva na Ukrajine tabu a žiadna politická sila alebo ambiciózny politik sa neodváži otvoriť túto tému tvárou v tvár ruským zverstvám a devastácii. Táto otázka však leží všetkým na srdci a nikto nepochybuje o tom, že môže mať zásadný význam pre Zelenského politickú budúcnosť.
„Všetko závisí od toho, ako sa skončí vojna. Ak to bude naše víťazstvo, potom sú Zelenského šance mimoriadne vysoké. Ak to nebude stopercentné víťazstvo, potom jeho šance nie sú také jednoznačné,“ povedal jeden z opozičných poslancov, pričom svoju identitu vzhľadom na citlivosť témy nezverejnil.
Bledá škvrna korupcie
Ďalšou výzvou je korupcia, najmä v kontexte miliárd eur a dolárov, ktoré do krajiny prúdia od západných darcov na podporu jej hospodárstva a vojenského úsilia. Ďalšie stovky miliárd môžu pritekať na rekonštrukciu, ak budú darcovia presvedčení, že tieto prostriedky nebudú zneužité.
Vyskytlo sa niekoľko znepokojujúcich incidentov, ktoré ukazujú, aké ťažké je zbaviť sa desaťročia rozbujnenej korupcie a sietí protekcie, aj keď kedysi mocní oligarchovia už nemajú neobmedzenú moc.
Zástupca vedúceho prezidentskej kancelárie Kyrylo Tymošenko, blízky spojenec Zelenského, odstúpil v januári po tom, ako bol obvinený zo sprenevery terénneho vozidla Chevrolet Tahoe, ktoré spoločnosť General Motors poskytla Ukrajine na prepravu ľudí z vojnovej zóny.
Minister obrany Oleksij Reznikov, ktorý sa stal populárnou osobnosťou, si pošramotil imidž, keď sa v jeho rezorte odhalili vážne nezrovnalosti pri verejnom obstarávaní. Desiatky úradníkov vo vláde, v orgánoch činných v trestnom konaní a vo fiškálnych orgánoch, ako napríklad celé vedenie ukrajinskej colnej služby, boli odvolané v súvislosti s korupciou.
Verejnosť, a najmä občania – vojaci bojujúci na frontoch, boli týmito incidentmi pobúrení, pričom prieskumy ukázali, že dôvera vo vládu ako celok klesá.
„Nadšenie a obdiv od začiatku vojny klesá. Každým dňom klesá aj rating Zelenského a jeho vlády. Vynárajú sa rozumné otázky – prečo niektorí bojujú a vzdávajú sa všetkého, zatiaľ čo jeho ľudia, ktorí sedia dve poschodia pod ním, sa v tejto chvíli obohacujú,“ povedal ten istý opozičný poslanec.
Zelenskyj na takúto kritiku reagoval snahou o oživenie protikorupčnej kampane. Zásadnú úlohu zohráva Národný protikorupčný úrad a špecializovaná protikorupčná prokuratúra - orgány, ktorých nezávislosť bola jednou z podmienok, aby Ukrajina získala bezvízový styk s EÚ a finančnú pomoc od Medzinárodného menového fondu.
Analytici tvrdia, že je potrebné urobiť viac. Zelenskyj musí rýchlo reagovať na očakávania verejnosti a udržať morálku vojakov na vysokej úrovni. Vojnová korupcia na najvyšších miestach sa jednoznačne interpretuje ako rabovanie. Aby to dokázal, musí ukázať pripravenosť vyhodiť aj svojich najbližších spolupracovníkov, ak sa neočistia.
Kolísajúca popularita
Zelenského ratingy klesali ešte pred úplnou inváziou Ruska. V prvom kole prezidentských volieb v roku 2019 získal 30 percent hlasov. V druhom kole pokračoval v kumulovaní celého protestného elektorátu, čím dosiahol senzačný výsledok 73 percent. Už na konci prvého roka jeho pôsobenia v úrade, v máji 2020, však podpora pre neho klesla na približne 40 percent a na konci druhého roka klesla na 30 percent. Vo februári 2022, v predvečer vojny, sa toto číslo pohybovalo na rekordne nízkej úrovni 25 percent.
Na eróziu Zelenského podpory v čase pred vojnou vplývali prehnané očakávania, korupčné škandály, osobné zlyhania, prudko rastúce ceny energií a dôsledky pandémie koronavírusu. Nesplnenie sľubu urovnať spor s Moskvou tiež viedlo k sklamaniu a neskôr k obavám z vojny.
Ruská invázia všetko zmenila. Zelenskyj sa zmenil z bojujúceho prezidenta na vodcu bojujúceho národa a vrchného veliteľa. Kľúčovú úlohu zohralo jeho rozhodnutie zostať v Kyjeve napriek radám západných spojencov, aby sa presťahoval na bezpečnejšie miesto. Táto odvaha a odhodlanie vytvorili morálny kapitál, s ktorým nechal všetkých svojich politických súperov ďaleko za sebou.
Vypuknutie vojny všetky pozície Zelenského oponentov takmer zničilo. Ako prví odpadli proruskí politici či oligarchovia. Pod Putinovou agresiou boli zakázané všetky strany, ktoré mali imidž prokremeľských.
Zelenského hlavný súper v posledných voľbách, bývalý prezident Petro Porošenko, stratil všetku podporu. Podľa prieskumu Národného demokratického inštitútu, ktorý sa uskutočnil v januári 2023, hodnotilo Porošenka negatívne 74 percent respondentov oproti 18 percentám, ktorí mu dali pozitívne hodnotenie. Podobné hodnotenia sa týkali aj ďalších bývalých významných osobností, ako sú Julija Tymošenková a Jurij Bojko.
Prieskum tiež naznačil, kto by mohol byť Zelenského budúcim prezidentským súperom. Na čele rebríčka sa umiestnili populárny veliteľ armády Valerij Zalužnyj, komik a občiansky aktivista Serhij Pritula a Volodymyr Kličko, populárny starosta Kyjeva.
Politická rola vojenských hrdinov
Podľa politických expertov môžu potenciálne najvážnejší vyzývatelia Zelenského pochádzať z radov vojenských veliteľov, ktorých spopularizovala vojna. V prípade víťazstva získa profil armády, veteránov a ich veliteľov nový impulz.
Tlač často informuje o údajných treniciach medzi prezidentom a generálom Zalužným, náčelníkom generálneho štábu, ktorého popularita je porovnateľná so Zelenského popularitou. Ruská propaganda na túto nôtu mimoriadne rada špekuluje.
Zalužnyj zatiaľ popiera politické ambície a podobne ako ostatní potenciálni uchádzači zdôrazňuje, že prežitie krajiny závisí od spolupráce medzi civilnými a vojenskými orgánmi. Ak medzi Zelenským a Zalužným existuje nejaké súperenie, odkladá sa na lepšie časy.
Viditeľnejšiu politickú ambíciu vidno u Kyryla Budanova, šéfa ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby. Publicita šéfa rozviedky a jeho vyhlásenia majú v podstate politický podtón. Niektorí zasvätení tvrdia, že jeho ambície sú podnecované prezidentským okruhom, ktorý v ňom vidí budúceho politického spojenca.
„Kancelária prezidenta tlačí Budanova k politickej kariére, je im bližší ako Zalužnyj. Okrem toho Budanov v skutočnosti nie je vojenský človek, je to operátor a to, čo urobil s vojenskou rozviedkou, si zaslúži rešpekt,“ povedal ďalší opozičný ukrajinský zákonodarca.
Možnosť vyzvať Zelenského však môže mať aj niekoľko významných lídrov v civile. Prytula, kedysi populárny komik podobne ako Zelenskyj, sa stal na Ukrajine významným organizátorom podpory vojny a fundraiserom. Iné charitatívne nadácie sa nemôžu rovnať takmer kozmickej rýchlosti získavania finančných prostriedkov, ktorú vykazuje Prytulova nadácia. Od februára 2022 vyzbierala viac ako 3,5 miliardy hrivien, v prepočte 88 miliónov eur, pre ukrajinskú armádu. Vrátane financovania satelitu.
V hre zostáva aj Kličko, ktorý pred vojnou prechovával prezidentské ambície. Medzi bývalým boxerským šampiónom a Zelenským nie sú práve vrelé city, a hoci sa obaja v prvom roku vojny vyhýbali otvorenej konfrontácii, teraz sa napätie dostáva na povrch.
Zelenskyj vyjadril rozhorčenie na adresu Klička v súvislosti s nedávnym incidentom, keď sa počas leteckého útoku v Kyjeve neotvorili protiletecké kryty, čo malo za následok smrť civilistov, a kritizoval starostu. Špekuluje sa, že prezident môže dokonca Klička odvolať z jeho paralelnej funkcie šéfa kyjevskej mestskej štátnej správy.
Bývalý Zelenského poradca Oleksij Arestovyč, ktorý má silnú podporu na sociálnych sieťach, zároveň naďalej podnecuje fámy o svojich vlastných politických ambíciách, pričom všetkých s humorom ubezpečuje, že v prípade Zelenského kandidatúry nebude kandidovať na prezidenta.
Arestovyč odstúpil z funkcie hlavného poradcu prezidenta v januári 2023 po svojom vyhlásení vo Feygin Live na youtube, že ukrajinské sily protivzdušnej obrany zostrelili raketu, ktorá zničila časť domu v Dnepri, potom spadla na výškovú budovu a vybuchla.
Odklad nemôže trvať večne
Súčasné volebné obdobie parlamentu sa končí v októbri tohto roku, ale stanné právo bude pravdepodobne predĺžené aj po tomto dátume, čo znamená, že voľby sa nebudú môcť konať v riadnom termíne. Hlasovanie o prezidentovi je naplánované na jar budúceho roka. Odklad hlasovania nemôže trvať večne a analytici tvrdia, že Ukrajina musí postupne začať plánovať voľby, aj keď rýchle ukončenie vojny zostáva v nedohľadne.
„Možno bude mať vojna strednú intenzitu, nízku intenzitu alebo nastanú okolnosti, ktoré nemôžeme ovplyvniť,“ povedal Ihor Popov, politický expert z Ukrajinského inštitútu budúcnosti.
„Možno dôjde k nejakým dohodám o prímerí a potom budeme musieť usporiadať voľby, pretože naša ústava stanovuje, a je to aj náš medzinárodný záväzok, že máme funkčné obdobia pre parlament a prezidenta.“
Prímerie alebo mierová zmluva, ak sa niečo z toho niekedy dosiahne, si môže vyžadovať referendum. Najmä v prípade, ak podmienky nebudú zodpovedať súčasným cieľom a Zelenskyj a vláda budú musieť prijať určité kompromisy.
Hoci sa o tejto možnosti zatiaľ otvorene nehovorí, jedno je jasné – keď príde čas, aby Ukrajinci využili svoje demokratické právo hlasovať a určili smerovanie krajiny, politika sa prebudí zo súčasného spánku a Zelenského prevaha bude spochybnená.
Autor: Visegrad Insight, Aleksandra Klitina
