ŠTOKHOLM, ISTANBUL. Švédsko sa pred summitom v Litve k NATO nepripojí. Maďarský parlament v stredu odložil hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do aliancie na jeseň.
Dva týždne pred summitom NATO v litovskom Vilniuse je stále nejasné aj to, či Turecko prestane blokovať žiadosť Švédska o členstvo v Severoatlantickej aliancii.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v stredajšom rozhovore s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom uviedol, že Štokholm by nemal dúfať v skorý súhlas Ankary, informuje agentúra DPA.
Turecko má stále výhrady
Kým generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dúfa, že sa v tomto smere podarí dosiahnuť pozitívny posun na júlovom summite vo Vilniuse, Ankaru v stredu rozhneval ďalší prípad pálenia Koránu v Štokholme.
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO. Fínsko do Aliancie vstúpilo začiatkom apríla tohto roka a stalo sa jej 31. členskou krajinou.
Švédsku stále chýba ratifikácia kandidatúry zo strany dvoch členských krajín - Turecka a Maďarska. Maďarský parlament v stredu opäť odložil hlasovanie o švédskej žiadosti, ktoré sa preto zrejme uskutoční až na jesennej schôdzi.
Výhrady Turecka spočívajú v tvrdeniach, že Štokholm je príliš zhovievavý voči skupinám, ktoré Ankara považuje za teroristické organizácie. Ide pritom predovšetkým o zakázanú Stranu kurdských pracujúcich (PKK).
Erdogan v stredajšom telefonáte so Scholzom potvrdil že Švédsko podniká kroky "správnym smerom". Naďalej však podľa neho existujú viaceré "neprijateľné" skutočnosti vrátane povoľovania demonštrácií, na ktorých sa šíri "teroristická propaganda", dodal turecký prezident.
Ankaru hnevá pálenie Koránu
Do akej miery prinesie nové problémy do turecko-švédskych vzťahov stredajšia provokácia s Koránom v Štokholme, nie je podľa DPA zatiaľ jasné.
Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan už odsúdil incident, ktorý sa odohral v prvý deň významného moslimského sviatku obetovania íd al-adhá a označil ho za "podlý" a zároveň vyslovil kritiku na adresu švédskej polície.
Jeden muž zapálil v stredu niekoľko stránok posvätnej knihy islamu pred hlavnou mešitou v švédskej metropole, spresňuje agentúra AFP. K incidentu došlo po tom, čo švédska polícia dala povolenie na konanie protestného zhromaždenia, ktoré prebiehalo v čase začiatku moslimského sviatku obetovania.
Tamojšia polícia v písomnom stanovisku uviedla, že bezpečnostné hrozby spojené s pálením "neboli takého charakteru, aby mohli na základe súčasne platných zákonov odôvodniť rozhodnutie zamietnuť požiadavku" na zorganizovanie zhromaždenia.
Protest prebehol pokojne. Organizátorom bol 37-ročný Salwan Momika, ktorý do Švédska ušiel pred niekoľkými rokmi z Iraku, píše AFP. Švédsku políciu požiadal o povolenie páliť posvätnú knihu islamu, aby "vyjadril svoj názor na Korán".
Budapešť sa neponáhľa
Maďarský parlament v stredu odložil hlasovanie o žiadosti Švédska o vstup do NATO. Poslanci budú o nej hlasovať až na svojej jesennej schôdzi, píše agentúra AP.
Opätovné odloženie tohto hlasovania znamená, že Švédsko nebude môcť vstúpiť do NATO pred ani počas júlového summitu Aliancie v litovskej metropole Vilnius.
Poslankyňa maďarskej opozičnej Demokratickej koalície (DK) Ágnes Vadaiová v stredu na sociálnej sieti spresnila, že maďarský premiér Viktor Orbán a jeho vládna strana Fidesz neplánujú o švédskej žiadosti hlasovať ani na budúci týždeň, keď sa uskutoční posledné zasadnutie jarnej schôdze maďarského parlamentu.
"Orbán ani na budúci týždeň neplánuje hlasovať o vstupe Švédska do NATO. Putinov sluha!" napísala Vadaiová s odkazom na ruského prezidenta Vladimira Putina. Odloženie hlasovania podľa AP potvrdil aj ďalší poslanec z radov DK.
Maďarsko tak popri Turecku zostáva jedinou členskou krajinou NATO, ktorá ešte neschválila kandidatúru Štokholmu na vstup do Aliancie.
Vágne požiadavky
Švédsko spolu so susedným Fínskom upustilo od svojej dlhoročnej vojenskej neutrality po tom, čo Rusko vlani vo februári vojensky zaútočilo na Ukrajinu. Obe krajiny následne signalizovali svoj zámer vstúpiť do NATO.
Vysokopostavení maďarskí predstavitelia síce tvrdia, že úsilie Švédska o vstup do NATO podporujú, zároveň však jeho pristúpenie do Aliancie podmieňujú vágnymi požiadavkami, konštatuje AP.
Orbánova vláda tvrdí, že švédski politici šírili "do očí bijúce lži" o stave demokracie v Maďarsku.
Fidesz predtým niekoľkokrát odložil aj ratifikáciu kandidatúry Fínska, nakoniec ju však v marci schválil po tom, čo takýto krok avizoval aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
