BERLÍN. Ruské sily vykonávali rozsiahle a systematické mučenie civilistov, ktorých zadržiavali v súvislosti s útokom na Ukrajinu, a desiatky z nich bez súdu popravili. V utorok to konštatoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.
Správu, v ktorej podrobne opisujú viac ako 900 prípadov svojvoľného zadržiavania civilistov vrátane detí a starších ľudí počas konfliktu, pričom väčšinu z nich zadržalo Rusko, vypracovali na základe rozhovorov so stovkami obetí a svedkov.
Mučenie ako donucovací prostriedok
Prevažná väčšina opýtaných uviedla, že ich ruské sily počas zadržiavania mučili a v niektorých prípadoch na nich páchali sexuálne násilie, uviedla vedúca úradu OSN pre ľudské práva na Ukrajine.
Putin priznal financovanie wagnerovcov, štát im prispel takmer miliardou eur Čítajte „Mučenie používali s cieľom prinútiť obete, aby sa priznali k pomoci ukrajinským ozbrojeným silám, prinútiť ich spolupracovať s okupačnými úradmi alebo zastrašiť osoby s proukrajinskými názormi,“ konštatovala Matilda Bognerová.
Zmiznutia
Správa, ktorá pokrýva 15-mesačné obdobie od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie do mája 2023, dokumentuje aj 75 prípadov svojvoľného zadržiavania ukrajinskými bezpečnostnými silami a uvádza, že značná časť z nich sa rovnala násilnému zmiznutiu.
"Viac ako polovica osôb zadržaných ukrajinskými silami tiež uviedla, že ich mučili alebo s nimi zle zaobchádzali, zvyčajne počas výsluchu alebo bezprostredne po zatknutí," uviedla Bognerová.
Rusko s OSN nespolupracuje
Ukrajina poskytla vyšetrovateľom OSN „neobmedzený dôverný prístup“ k zadržaným v oficiálnych zadržiavacích centrách, s výnimkou skupiny 87 ruských námorníkov. „Ruská federácia nám napriek našim žiadostiam takýto prístup neumožnila,“ skonštatovala ďalej Bognerová.
Úrad OSN pre ľudské práva už v minulosti zdokumentoval zadržiavanie a hromadné popravy ukrajinských vojnových zajatcov zo strany Ruska.
V najnovšej správe sa však uvádza, že ruské sily vykonali aj najmenej 77 hromadných popráv civilistov. Medzi zadržanými boli miestni úradníci, humanitárni dobrovoľníci, kňazi a učitelia, pričom mnohých držali v izolácii v „žalostných podmienkach“, uvádza sa v správe.
