Text vyšiel pôvodne na webe agentúry Bloomberg.
ChatGPT sa rýchlo udomácnil v sofistikovaných budovách investičných bánk či farmafiriem. Umelá inteligencia teraz prichádza k obrovskému množstvu pracovníkov, ktorí sú zväčša technicky negramotní a nehovoria po anglicky - pomocníci v domácnosti, smetiari či farmári, ktorí zápasia s mnohými problémami.
V preplnených štvrtiach Bangalúru sa zberači odpadkov, kuchári a upratovačky zúčastňujú na testovaní umelej inteligencie, ktorého cieľom je pomôcť najchudobnejším ľuďom v krajine dostať sa k peniazom z vládnych programov na boj proti chudobe bez toho, aby sa zaplietli do byrokracie a korupcie.
Je to príležitosť pre ľudí, ako je Vijayalakšmi, ktorá zarába len 100 dolárov mesačne varením pre domácnosti v Jayanagare. Svoj smartfón používa iba na základné účely, po anglicky nevie. Napriek tomu sa v jedno dusné aprílové popoludnie pripojila ku skupine domácich pomocníkov, ktorí experimentovali s technológiou umelej inteligencie.
Bezplatná pomoc
Vijayalakšmi, ktorá vystupuje pod jedným menom, ako je to v južnej Indii bežné, položila chatbotu vo svojom rodnom jazyku kannada otázku o štipendiách na vzdelávanie. Po chvíľke jej odpovedal hlas podobný ľudskému s vysvetlením, akú štátnu pomoc má k dispozícii jej 15-ročný syn.
Hoci zmena, ktorú prinieslo novembrové vydanie ChatGPT spoločnosťou OpenAI, vyniesla do popredia obavy z úlohy umelej inteligencie pri šírení dezinformácií a potenciálnej strate pracovných miest, testy v Bangalúre a v Mewate na severe Indie ukazujú, že tento nástroj môže pomôcť znížiť sociálnej rovnosti, pomáhať v profesionálnej komunikácii, posilňovať postavenie ľudí, ktorí nemajú jazykové znalosti, a pomáhať ľuďom so zdravotným postihnutím, ako napríklad používateľom osobného asistenta pre zrakovo postihnutých BeMyEyes.
Odstránenie jazykových a technických bariér je mimoriadne dôležité v Indii, kde podľa OSN približne 16 percent ľudí žije v chudobe. Najľudnatejšia krajina sveta sa snaží byť plne otvorená vývoju umelej inteligencie, na rozdiel od Číny, ktorá zakazuje používanie ChatGPT, a USA a Veľkej Británie, ktoré premýšľajú, ako umelú inteligenciu regulovať.
Indickí ministri tvrdia, že krajina sa neponáhľa so zavedením regulácií a namiesto toho môže nájsť spôsoby, ako inovovať a využívať technológiu na vyrovnávanie jazykových, vzdelávacích a kultúrnych nerovností.
V Indii sa buduje viacero chatbotov s umelou inteligenciou, ktoré majú pomôcť znevýhodneným osobám pri hľadaní právnej spravodlivosti, poskytovať rady poľnohospodárom a pomáhať migrujúcim pracovníkom získať podporu v mestách.
„Miliardy ľudí zostávajú pre technológie pozadu, ale umelá inteligencia im môže pomôcť prekonať bariéry gramotnosti a technickej zdatnosti,“ povedal Rahul Matthan, partner, ktorý vedie technologickú prax v advokátskej kancelárii Trilegal a je poradcom indického ministerstva financií pre digitálnu verejnú infraštruktúru. „Plošné zákazy alebo rozsiahla regulácia nie sú pre Indiu tou správnou cestou.“
Priveľké problémy
Satya Nadella, výkonný riaditeľ spoločnosti Microsoft narodený v Indii, začiatkom tohto roka na Svetovom ekonomickom fóre diskutoval o tom, ako by umelá inteligencia mohla zmeniť život obyvateľov odľahlej dediny.
„Veľký základný model vyvinutý na západnom pobreží USA sa pred niekoľkými mesiacmi dostal k vývojárovi v Indii,“ povedal Nadella. „Nikdy predtým som nevidel takýto druh šírenia. Čakáme, že priemyselná revolúcia sa po 250 rokoch dostane do veľkých častí sveta.“
Bleskové šírenie technológie však mnohých skôr znepokojuje. Testy s chudobnými v Bangalúre sa uskutočnili práve v čase, keď výkonný riaditeľ OpenAI Sam Altman vyzval amerických zákonodarcov, aby regulovali umelú inteligenciu, pričom formuloval obavy z politickej manipulácie, dezinformácií o zdraví a hypercielenej reklamy. Altman a ďalší vedúci predstavitelia spoločností zaoberajúcich sa umelou inteligenciou odvtedy varovali pred existenčnými škodami tejto technológie vrátane rizika ľudského vyhynutia.
Obavy panujú aj v Indii, kde Jibu Elias, vedúci pracovník spoločnosti Mozilla pre zodpovednú informatiku so sídlom v Naí Dillí, vyjadril obavy týkajúce sa súhlasu, ochrany osobných údajov a bezpečnosti. To je problematické najmä pri ľuďoch, ktorí môžu mať nedostatok technických zručností a formálneho vzdelania.
Účastníci testovania s chatbotmi Jugalbandi v Bengaluru v Indii. (zdroj: Aparna Jayakumar — Bloomberg)Žiadna zo žien v Bangalúre nepočula o ChatGPT a niektoré z nich vzdali snahy získať pomoc, keď narazili na jazykovú bariéru a na úradníkov a sprostredkovateľov, ktorí od nich za radu žiadali úplatky.
Bangalúrske testy viedol Saurabh Karn a jeho tím z neziskovej organizácie OpenNyAI. Do softvéru na strojový preklad vložili zbierku miliónov paralelných viet nahovorených v rôznych indických jazykoch a pridali tisíce hodín dialógov na rozpoznávanie reči. Chatbot s názvom Jugalbandi tak ponúka preklad textu do viacerých jazykov za chodu.
Napríklad farmár z vidieka môže položiť otázku v jazyku haryanvi, ktorým sa hovorí na okraji Naí Dillí, a nástroj ju preloží do angličtiny, vyhľadá v databáze vhodnú odpoveď a potom ju preloží späť do jazyka haryanvi a nahovorí ju farmárovi ľudským hlasom prostredníctvom aplikácie WhatsApp.
Jugalbandi bol vycvičený tak, aby odfiltroval informácie umožňujúce osobnú identifikáciu, alebo podrobnosti, ako sú telefónne čísla a poloha. Napriek tomu Karn uznáva, že rozsiahle sociálne problémy Indie sú priveľké na to, aby ich vyriešila samotná umelá inteligencia.
Inštinkt prežitia
Pre ženy, ktoré sú zvyknuté na problémy spojené s byrokraciou a korupciou, je to však iba začiatok. „Robot nemôže našu žiadosť vyhodiť do koša, ako to robí štátny úradník, keď nie je spokojný s výškou úplatku,“ povedala Yashoda, upratovačka v domácnosti, ktorá si nástroj vyskúšala na testoch AI pre pomocníčky v domácnosti.
Nie všetci nekvalifikovaní ľudia však majú rovnaké možnosti, čo dokazuje aj prípad skupiny zberačiek odpadkov vo štvrti Hebbal na druhom konci Bangalúru.
Tieto ženy trávia celé dni čistením ulíc a zbieraním plastového odpadu, kovových zvyškov a papiera. Na živobytie si zarábajú tak, že nazbierané odpadky predávajú miestnemu spracovateľovi odpadu. Väčšina z nich nevlastní smartfóny, čo znamená, že umelá inteligencia síce môže preklenúť niektoré priepasti, ako napríklad neznalosť jazyka a technickú gramotnosť, ale môže tiež prehĺbiť rozdiely tak, že úplne vylúči ľudí, ktorí nemajú prístup k technológiám.
Vo Vijayalakšmi však chatbot prebudil inštinkt prežitia. „Roboti odmietajúci úplatky sú v poriadku, ale nepostavte žiadneho, ktorý dokáže vykonávať domáce práce,“ povedala. „Nechcem prísť o prácu kvôli robotovi.“
Autor: Saritha Rai
