WASHINGTON. Zem vlani prišla o územie dažďových pralesov o veľkosti Švajčiarska alebo Holandska. Väčšina z tohto územia sa teraz používa pre chov hovädzieho dobytka alebo pestovanie plodín.
Vyplýva to z analýzy družicových záberov zverejnenej v utorok, ktorú vykonal Inštitútu svetových zdrojov (WRI).
WRI vypočítal, že na Zemi každých päť sekúnd zmizol dažďový prales na rozlohe futbalového ihriska.
Vlani zmizlo približne 4,1 milióna hektára dažďových pralesov, čo je nárast o desať percent oproti predchádzajúcemu roku.
Greenpeace protestuje proti masovému výrubu karpatských pralesov v Poľsku Čítajte Najviac zmizlo v Brazílii, 43 percent, v Konžskej demokratickej republike 13 percent a v Bolívii deväť percent zo spomínaného územia. Odlesňovanie sa tiež dramaticky zrýchlilo v Ghane a Angole.
Naopak, niektoré krajiny ako Indonézia a Malajzia si dokázali v roku 2022 udržať pomerne nízku úroveň likvidácie pralesov.
Pralesy sú životne dôležité pre zachovanie biodiverzity Zeme a dokážu absorbovať obrovské množstvo oxidu uhličitého. Zničené územie pralesov tak vlani uvoľnilo do atmosféry 2,7 miliardy ton CO2.
Približne toľko emisií z fosílnych palív uvoľní ročne do ovzdušia najľudnatejšia krajina Zeme, India, uvádza organizácia Global Forest Watch spadajúca pod WRI.
Miznutie pralesov sa vlani zrýchlilo aj napriek prísľubu svetových lídrov, ktorí sa v roku 2021 na klimatickom summite OSN COP26 v Glasgowe zaviazali, že odlesňovanie zastavia a zvrátia do roku 2030.
Riaditeľka Global Forest Watch Mikaela Weisseová poukázala na to, že lesy "krvácajú" aj napriek niekoľkoročným snahám a zvrátenie odlesňovania.
"Rýchlo strácame jeden z najefektívnejších prostriedkov na boj s klimatickými zmenami, ochranu biodiverzity a podporu zdravia a živobytia miliónov ľudí," upozornila Weisseová.
