NEW YORK. Dejiny ukazujú, že ľudia nevedia odolať čaru pozemských extrémov - najvyšších hôr, najhlbších oceánov, a dokonca ani najvzdialenejších okrajov atmosféry. S rozvojom technológií vznikol rozsiahly priemysel extrémnej turistiky, ktorý ľuďom - väčšinou tým bohatým - ponúka možnosť pozrieť sa smrti do očí, avšak s ochranou poriadnej bezpečnostnej siete.
Za správnu cenu môžete vystúpiť alebo zostúpiť do všemožných zákutí planéty a na krátku chvíľu sa ocitnúť na miestach, ktoré mala alebo bude mať možnosť navštíviť len hŕstka ľudí v histórii, napísal spravodajský server CNN.

Samozrejme aj tá najlepšia a najdrahšia bezpečnostná sieť môže zlyhať. Minulý týždeň došlo ku katastrofálnej implózii ponorky OceanGate Titan, pri ktorej zahynulo všetkých päť jej pasažierov, z ktorých mnohí zaplatili štvrť milióna dolárov za možnosť vypraviť sa do hĺbky viac ako tri kilometre pod hladinu oceánu.
Na druhom konci sveta, na Mount Evereste, kde výlety so sprievodcom stoja minimálne desiatky tisíc dolárov, tento rok zomrelo alebo je nezvestných 17 ľudí, čo sa zapíše medzi najtragickejšie sezóny na najvyššej hore sveta v histórii.
Na konci marca v roku 2021 zahynulo pri nehode vrtuľníka pri heliskiingu na Aljaške päť ľudí, vrátane 56-ročného českého miliardára Petra Kellnera.
Cestovanie pod vodou, vysokohorská turistika a heliskiing majú len málo spoločného - s výnimkou dvoch vecí: Venujú sa im predovšetkým bohatí ľudia a je pri nich len veľmi malý priestor na chybu. A keď treba zachrániť ľudí na najmenej prístupných a nehostinných miestach sveta, náklady na záchrannú operáciu sa môžu rýchlo nazbierať.

Dalo by sa predpokladať, že vyhliadka na dobrodružstvo s vyššou než bežnou šancou, že skončí smrťou, by mohla niekoho odradiť. No pre mnohých dobre zabezpečených cestovateľov je práve výška rizika faktorom, ktorý ich motivuje.
Riziko ako hlavný faktor
"Súčasťou príťažlivosti Everestu - a myslím, že je to rovnaké ako pri Titanicu, cesty do vesmíru alebo čohokoľvek iného - je riziko," povedal Lukas Furtenbach, zakladateľ horolezeckej firmy Furtenbach Adventures.
"A myslím, že kým na týchto miestach zomierajú ľudia, ide o jeden z dôvodov, prečo tam iní chcú ísť," dodal Furtenbach, ktorého spoločnosť ponúka prémiovú možnosť výstupu na Mount Everest za 220-tisíc dolárov s neobmedzeným množstvom kyslíka a individuálnym vedením. Po obzvlášť smrtiacej sezóne dopyt po výstupe na Everest v nasledujúcom roku zvyčajne stúpa, dodal.
"Keby bol výstup na Everest stopercentne bezpečný, myslím, že by to bol koniec tohto dobrodružstva," povedal Furtenbach.
A rovnako sa zdá, že tragédia, ktorá sa stala v severnom Atlantiku, pravdepodobne neobmedzí dopyt po cestách do hlbín k vraku Titanicu. Naopak, jeho celosvetová známosť môže záujem ešte podporiť.
Žiadne obavy
Philippe Brown, zakladateľ luxusnej cestovnej kancelárie Brown and Hudson, uviedol, že jeho firma má stále dlhú čakaciu listinu na svoje výpravy k Titanicu, ktoré organizuje v spolupráci s OceanGate, prevádzkovateľom ponorky Titan.
"Necítime žiadne zvláštne obavy, nikto zatiaľ nič nezrušil a dopyt po našich službách pribudol," povedal Brown. "Zaznamenali sme výrazný nárast žiadostí o členstvo, ktoré stoja od 12-tisíc do 120-tisíc dolárov ročne," doplnil.
Pátranie po Titane pritiahlo pozornosť medzinárodných médií, ktoré potenciálnym záujemcom prezradili alebo pripomenuli, že existuje možnosť vidieť Titanic na vlastné oči.
Brown uviedol, že cestovatelia sa teraz môžu začať zaujímať viac, pretože očakávajú, že táto udalosť bude podnetom pre väčšiu reguláciu a vylepšenie technológií.
Kto to zaplatí?
Už desiatky rokov sa vedú etické diskusie o tom, akým spôsobom - a či vôbec - by sa mali vykonávať záchranné misie stratených cestovateľov. Keď sa Titan stratil, spustila sa rozsiahla pátracia operácia, ktorú viedla americká pobrežná stráž spolu s francúzskymi a kanadskými úradmi.
Americkí predstavitelia sa verejne k nákladom na päťdňovú misiu nevyjadrili, hoci odborníci odhadujú, že sa vyšplhala milióny dolárov.
"Keď sa cestovateľom v miestach takzvanej extrémnej turistiky niečo nepodarí, potom finančné náklady na záchranu a nápravu často nesú záchranné služby alebo charitatívne organizácie, ktoré majú za úlohu ľuďom pomáhať," povedal Philip Stone, riaditeľ Inštitútu pre výskum temného turizmu na Univerzite Centrálneho Lancashire.
V prípade významných záchranných misií, ako je napríklad prípad ponorky Titan, "ktoré sa vyšplhajú na milióny dolárov", podľa neho nakoniec účet zaplatia daňoví poplatníci.
"Vlády majú za úlohu chrániť životy. A napriek pochabosti niektorých jedincov, ktorí sa potápajú, aby videli Titanic na neregulovanom plavidle, tieto životy stoja za záchranu," dodal Stone.