MOSKVA, BRATISLAVA. Keď sa pred deviatimi rokmi objavili prvé informácie o wagnerovcoch, išlo o takmer utajovanú paramilitárnu skupinu pôsobiacu najmä v Afrike a na Blízkom východe. Zo žoldnierskej skupiny plnej bývalých elitných vojakov sa však od minulého roka stala jedna z najvýraznejších ruských vojenských síl na ukrajinskom fronte a jej šéf Jevgenij Prigožin, ktorý sa k nej roky nehlásil, získal obrovský vplyv.
Ten využil aj na víkendovú vzburu, keď konvoj jeho žoldnierov obsadil dve miliónové mestá, vojenské veliteľstvá a zastavil len tristo kilometrov pred Moskvou.
Aj keď ruský prezident Vladimir Putin ešte v sobotu hovoril o vlastizrade, po zastavení vzbury sľúbil wagnerovcom amnestiu a Prigožinovi zrušenie stíhania, ak odíde do Bieloruska.
Žoldniersku skupinu teraz čaká nejasný osud – vzbúrencov by mohli rozpustiť, Moskva by však prišla o efektívnu vojenskú silu na Ukrajine. Ani sľúbená amnestia však platiť nemusí a Putin stále sľubuje pomstu.
Hrozba pre Putina
Kým v minulosti tvorili skupinu Wagner väčšinou elitní bývalí vojaci a členovia špeciálnych jednotiek, ruská invázia na Ukrajinu to zmenila. Z pomerne malej skupiny s asi päťtisíc členmi sa stala masívna vojenská sila.
Britská tajná služba v januári konštatovala, že wagnerovci majú viac ako 50-tisíc bojovníkov, pričom drvivú väčšinu z nich tvorili naverbovaní trestanci z ruských väzníc. Tieto čísla však nemusia byť aktuálne – Prigožin koncom mája povedal, že len v bojoch o Bachmut zahynulo 20-tisíc žoldnierov.
Estónsko, Litva, Francúzsko aj Ukrajina považujú skupinu Wagner za teroristickú organizáciu, rastie aj tlak na EÚ a USA, aby žoldnierov pridali na zoznam teroristických skupín. Po sobotnej vzbure začala za „podnecovanie k ozbrojenej vzbure“ vyšetrovať wagnerovcov aj ruská tajná služba FSB.
