MOSKVA, BRATISLAVA. Žoldniersku skupinu Wagner mnohí vnímali ako projekt ruského prezidenta Vladimira Putina.
Aj keď sa jeho blízky spolupracovník Jevgenij Prigožin k tejto skupine prihlásil až na jeseň 2022, jeho žoldnieri roky predtým vykonávali špinavú prácu v Sýrii, na východe Ukrajiny aj vo viacerých afrických krajinách. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa stali jednou z najefektívnejších síl na fronte.
V piatok v noci však povstali proti Putinovmu režimu. V priebehu pár hodín dostali pod kontrolu dve miliónové mestá a ich vojenské velenia a zastavili sa len tristo kilometrov pred Moskvou.
Ak by Prigožin nepristúpil na dohodu, ktorú sprostredkoval bieloruský prezident Alexander Lukašenko, na predmestie by zrejme wagnerovci dorazili a došlo by aj k bojom. Odkedy sa Vladimir Putin pred dvadsiatimi troma rokmi dostal k moci, ešte nikdy nebol jeho režim v takom ohrození.
Bezprostredná hrozba ozbrojených zrážok sa síce pominula, Prigožinova vzbura aj zvláštny kompromis však podľa analytikov zatriasli stabilitou ruského režimu. Z víkendového diania je jasné, že Vladimir Putin má oveľa menšiu moc, než akú sa svetu snaží ukázať.
Zbaví sa Putin Prigožina a ako dokázali wagnerovci prísť až k Moskve? Čítajte V článku sa dočítate:
- čo ukázala Prigožinova vzbura o ruskej vnútornej bezpečnosti,
- ako oslabila Putinovu pozíciu,
- že Európa by mala viac podporiť ruskú opozíciu v exile,
- aký vplyv bude mať vzbura na frontové dianie na Ukrajine,
- čo povedal Prigožin o Zelenskom.
Koniec Putinovho režimu?
Vo svojom prejave v sobotu ráno hovoril Vladimir Putin o pokuse „rozvrátiť Rusko zvnútra“ a o „noži do chrbta našich vojakov aj obyvateľov“.
Aj keď svojho dlhoročného spojenca Prigožina ani raz nemenoval, slovo vlastizrada zopakoval viackrát. „Všetci, ktorí sa vydali na cestu zrady, budú potrestaní a budú sa za to zodpovedať,“ odkázal vzbúrencom.
O pár hodín neskôr však už bolo všetko inak a stíhanie šéfa skupiny Wagner bolo zrušené - pod podmienkou, že odíde do Bieloruska.
