Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Malú kanadskú ponorku s dvoma ľuďmi vyťahovala na hladinu jej materská loď pri pobreží Írska, keď sa niečo pokazilo. Výťah A-rámu materskej lode omylom vytrhol poklop a časť plavidla sa naplnila dvoma tonami morskej vody.
Ponorka sa okamžite potopila do hĺbky takmer 490 metrov. O tri dni neskôr, 1. septembra 1973, sa však Roger Chapman a Roger Mallinson vynorili živí. Za svoje prežitie vďačili dovtedy najhlbšej záchrannej akcii.
Ponorenie sa pod hladinu mora „je jednou z najťažších úloh“, ktoré môžu ľudia podstúpiť, povedal kanadský námorný historik Roger Litwiller. „Najnovšie technológie sa neustále vyvíjajú. Ale stále platí, že dno oceánu je stále dnom oceánu. O Mesiaci vieme viac.“
Uložili sa do hibernácie
Chapmanova a Mallinsonova ponorka Pisces III bola dvojkomorovým vozidlom, ktoré vykonávalo rutinnú úlohu na položenie podmorského kábla. Keď ho jeho materská loď Vickers Voyager vyťahovala na hladinu, samovoľne sa otvoril poklop do zadného oddelenia, čím sa táto časť plavidla úplne zaplavila. Ponorka okamžite klesla na dno, 488 metrov pod hladinu, pričom v lodi zostal kyslík na 72 hodín.
Dvaja členovia posádky boli profesionáli, ktorí slúžili v britskom námorníctve. Ich výhodou bolo aj to, že nestratili spojenie s materskou loďou. Svojim kolegom na hladine tak mohli povedať, že sú „v dobrom fyzickom stave, s dostatočným množstvom vody a trochou jedla“, uvádza sa v správe amerického námorníctva, ktoré sa na záchrannej akcii zúčastnilo.
Záchranná akcia sa začala takmer okamžite a upútala pozornosť celého sveta na viac ako tri dni. Toľko trvalo vytiahnutie Chapmana a Mallinsona späť na povrch. Záchranári im nariadili, aby si šetrili zásoby kyslíka tak, že zostanú „čo najmenej aktívni“. To znamená, že takmer nehovorili ani sa nehýbali. Táto stratégia im umožnila natiahnuť pôvodných 72 hodín kyslíka na približne 84 hodín.
„Vypli všetko vrátane seba,“ povedal Litwiller. „V podstate sa uložili do hibernácie.“
„V takejto situácii sa počíta každá minúta. Keď Pisces III vyniesli na povrch, zostával im kyslík ešte na 12 minút.“
Spojenie je kľúčové
Počas záchrany ponorky Pisces III kolegovia Chapmana a Mallinsona rýchlo zorganizovali medzinárodnú záchrannú akciu, do ktorej sa zapojili lietadlá a lode z Británie, Kanady a USA.
Kľúčové bolo, že Pisces III dokázala udržiavať komunikáciu so záchranármi na hladine a materská loď dokázala udržať sonarový kontakt s ponorkou, čo jej umožnilo vypustiť dve bóje na označenie približnej polohy podvodného vozidla.
Po tom, ako záchranári pripojili špeciálne navrhnuté prepínače k Pisces III prostredníctvom káblami ovládaných podvodných záchranných vozidiel, ponorku vytiahli na hladinu. Po vytiahnutí z plavidla sa Mallinson a Chapman nadýchali čerstvého kyslíka, usmievali sa a mávali.
Autor: Andrew Jeong
