TALIN, BRATISLAVA. Keď pred rokom Slovinsko schválilo manželstvá pre všetkých, bolo vôbec prvé spomedzi postkomunistických krajín, kde sa tak udialo. Tento týždeň sa k nemu pridalo Estónsko a stalo sa tak prvým štátom, ktorý bol v minulosti pod sovietskou nadvládou a dnes umožňuje manželstvá aj pre LGBTI+.
„Je to, ako keby ma štát konečne prijal,“ povedala pre Reuters 46-ročná lesba Annely Lepamaaová. „Doteraz som musela za všetko bojovať. Musela som ísť pred súd, aby som si mohla adoptovať dieťa, ktoré vychovávam. Teraz som konečne človekom s právami.“
Estónsko tak podporilo svoj imidž jednej z najprogresívnejších krajín bývalého východného bloku. Náskok malo v digitalizácii, v zavedení rovnej dane, v postoji voči Moskve, keď západných partnerov varovalo pred ruskou hrozbou ešte pred minuloročnou inváziou.
V článku sa dočítate:
- Ako vznikol imidž moderného Estónska, ktorý sa nepáči každému.
- Aké príbehy zo Sibíri sa rozprávajú v rodine premiérky Kallasovej.
- Ako Estónsko preskočilo v modernizácii éru faxov a pagerov.
- Ako sa estónsky národ vyrovnával s rusifikáciou a čo mu chýbalo.
- Prečo premiérka čaká na Macrona aj na dôchodcov.
- Prečo je práve veverička vzorom premiérky aj celého Estónska.
Teraz sa k Západu približuje v právach LGBTI+ komunity. V utorok sa stalo dvadsiatym európskym štátom uznávajúcim manželstvá párov rovnakého pohlavia.
Prispela k tomu rastúca podpora pre manželstvá párov rovnakého pohlavia. Podľa prieskumu Estónskeho centra pre ľudské práva ho teraz podporuje 53 percent občanov, v roku 2012 to bolo len 34 percent.
Priemer Európskej únie v podpore manželstiev pre všetkých je 39 percent.
Zákon prichádza len pár mesiacov po tom, ako sa estónskej premiérke Kaji Kallasovej v marci podarilo vytvoriť koalíciu, ktorá si manželstvá pre všetkých určila ako jednu z priorít. „Strednej Európe odkazujem, že je to síce náročný boj, ale manželstvo a láska sú niečo, čo musíte presadzovať,“ povedala pre Reuters.
Na Slovensku podľa prieskumu Ipsos pre Denník N z októbra minulého roka súhlasí so zavedením manželstiev ľudí rovnakého pohlavia 32 percent ľudí, za zavedenie registrovaných partnerstiev sa vyslovila takmer polovica opýtaných.
Estónsko zaviedlo registrované partnerstvá v roku 2014, no tie nedávali párom rovnakého pohlavia rovnaké práva pri adopcii alebo uznaní rodičovstva.
„Každý by mal mať právo zobrať si toho, koho miluje a komu sa chce zaviazať,“ povedala v utorok premiérka Kallasová. „Týmto krokom sme sa konečne dostali medzi severské a a tiež ďalšie demokratické krajiny sveta, kde štát zaručuje rovnosť manželských zväzkov. Som hrdá na Estónsko.“
Loading
...Obraz úspešne tvorený zhora
Estónsko si od získania nezávislosti v auguste 1991 buduje imidž malého pobaltského štátu s 1,3 miliónmi ľudí, ktorý sa rýchlo posúva dopredu. „Zdôrazňuje otvorený trh, liberálnu demokraciu, technologické schopnosti a orientáciu na Západ,“ zhrnul to v roku 2020 Joseph Ellis, profesor politológie z Wingatovej univerzity v americkej Južnej Karolíne.
Bolo medzi prvými postkomunistickými krajinami, ktoré vstúpili do EÚ a do NATO (do oboch podobne ako Slovensko v roku 2004). V roku 2011 prijali euro. „Zdalo sa, že každý novinár si musel zájsť na povinnú jazdu, aby pripomenul, že Estónsko dalo svetu skype a jeho občania sú dokonca natoľko progresívni, že hlasujú online.“
Ellis pripomína, že budovanie imidžu krajiny prebieha väčšinou zhora nadol. Z marketingového hľadiska je dobré, ak z krajiny odchádza dlhodobo rovnaký odkaz, no v demokracii to nie je žiaduce, keďže strany pri moci sa spravidla menia a každá môže klásť dôraz na iné veci.
Estónsko je špička vo vzdelávaní. V porovnaní s ním nám chýbajú hlavne profesionáli Čítajte „Nie každému Estóncovi sa musí páčiť progresívny odkaz orientovaný na inovácie. V skutočnosti ho mnohí odmietajú,“ pripomína Ellis. Odkazuje na slová politológa Nikolaja Kunitsona pre Euronews, podľa ktorého aj v Estónsku existuje delenie na bohatšie, liberálnejšie hlavné mesto a konzervatívnejší vidiek.
„Existuje akési IT Estónsko Talinu, kde kvalita života presahuje priemer Únie, a zvyšok krajiny, kde životný štandard dosahuje asi len 70 percent úniového priemeru,“ uviedol Kunitson z estónskej Školy štátnej správy, práva a spoločnosti.
