PCHJONGJANG, BRATISLAVA. Pre robotníka Čchana Hoa sa v severokórejskej dedine pri hranici s Čínou začína ďalšie frustrujúce ráno. „Chcem, aby ľudia vedeli, že ľutujem, že som sa v tejto krajine narodil,“ hovorí nahnevane reportérom spolupracujúcim s BBC.
Ešte pred odchodom na stavbu pomáha manželke odviezť veci na trh. Vie, že len vďaka tomu si ešte môžu dovoliť jedlo, no denne zarobí v prepočte len zopár eur. Nestačí to ani na kilo ryže denne. Dávky od štátu nedostali tak dávno, že na ne pomaly zabudli.
Po nástupe pandémie Severná Kórea takmer nepriepustne uzavrela hranicu s Čínou, stúpli ceny potravín a miestni si ich nemôžu dovoliť. Krajina míňa peniaze na testy jadrových rakiet a medzikontinentálnych striel, no nevyrába dosť jedla pre občanov a je závislá od dovozu.
Ten znemožnili zatvorené hranice a v krajine sa hovorí o návrate 90. rokov minulého storočia, keď v krajine pri hladomore zomrelo podľa niektorých odhadov až 3,5 milióna ľudí.
Kim chystá Severnú Kóreu na hladomor, ale zbrojiť neprestáva Čítajte Čchan Ho sa po vypuknutí pandémie obával, že by mohol dostať covid, ale postupne v ňom väčší strach vyvolával hlad. Najmä keď videl, ako okolo neho zomreli od hladu niekoľkí susedia.
V jednej rodine zomreli najprv matka a deti. Matka nevládala pre chorobu pracovať na poli, deti prežili len dovtedy, kým vládali žobrať.
Zomrel aj syn jedného jeho známeho, ktorého pre podvýživu vyradili z armády. Najprv mu napuchla tvár, do týždňa bolo po ňom. „Nemôžem spať, keď myslím na to, že moje deti budú musieť navždy žiť v tomto beznádejnom pekle,“ povedal Čchan Ho.
V článku sa dočítate:
- ako ľudia v pohraničnej dedine umierali od hladu
- ako sa BBC dostala k svedectvám z uzavretej krajiny
- ako vznikla stredná trieda podnikateliek
- v lockdowne mali jedlo len ľudia, ktorí riskovali život
- v krajine sa darí udavačstvu
- prečo v týchto podmienkach nemôže vzniknúť odboj
- aká matka zabíja svoje deti, keď chcú ujsť do Číny
Svedectvá pre BBC
Severná Kórea bola uzavretá už pred pandémiou, keďže pre sankcie nemôže obchodovať s väčšinou sveta. Stále jej však ostával kontakt s Čínou, aj keď obmedzený. Po pandémii ho režim zastavil a dlho tvrdil, že krajine sa pandémia vyhla.
Čoraz častejšie však prichádzali správy o problémoch, ktoré priznal aj diktátor Kim Čong-un. Ani pri nich však nezastavil nákladné raketové testy.
