Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Smrť Silvia Berlusconiho, miliardárskeho plejboja, ktorý desaťročia dominoval chlapčenskému klubu talianskej politiky, prichádza v momente, aký bol počas jeho testosterónom nabitej éry ťažko predstaviteľný – taliansku politickú krajinu zdedili ženy.
Mediálny magnát, ktorý vládol Taliansku dlhšie ako ktorýkoľvek iný premiér od čias Benita Mussoliniho, zomrel v pondelok v Miláne a zanechal po sebe dedičstvo impozantného politika, bezohľadného obchodníka a zástancu mužského šovinizmu starej školy. Počas predvolebnej kampane v roku 2008 povedal ženám, že by mali „variť“ pre mužských predstaviteľov jeho strany. Jednej reportérke povedal, že má stisk ruky príliš silný na to, aby si našla manžela. Z „bunga bunga“ urobil zaužívané slovné spojenie.
Talianska politická scéna je však dnes iná než za Berlusconiho éry – ženy vykonávajú najvyššie vedúce funkcie napravo i naľavo, ako aj vysoké posty, kam sa predtým nikdy nedostali. Podľa pozorovateľov Berlusconi, hoci možno nechcene, zohral úlohu pri rozvoji politickej kariéry žien, ktoré sa neskôr stali jednými z najmocnejších osobností krajiny.
V článku sa dočítate aj:
- Čo sa Taliansko naučilo od Berlusconiho.
- Ako sa Berlusconi správal k ženám v politike.
- Čo chcel Berlusconi dosiahnuť svojím sexistickým humorom.
Epochálna zmena
Feminizmus je v Taliansku stále pálčivou témou. Po Berlusconim však v niektorých oblastiach nastal pokrok smerom k rodovej rovnosti. Podiel žien v správnych radách talianskych podnikov stúpol na 38,8 percenta, po Francúzsku druhý najvyšší v 27-člennej Únii. V rokoch 2018 až 2022 bol podiel žien v parlamente na historickom maxime 35 percent, hoci odvtedy mierne klesol.
Talianske ženy sa zapísali aj do politickej histórie - pravicová Giorgia Meloni sa vlani stala prvou talianskou premiérkou, Elly Schlein bola tento rok zvolená ako prvá žena do čela stredoľavej opozície. Mariangela Zappia je prvou veľvyslankyňou Talianska v Spojených štátoch, čo znamená, že tri z najvyšších postov v talianskej politike a diplomacii v súčasnosti vykonávajú ženy.
Ženy sa objavujú aj v ďalších mocenských pozíciách, vrátane vedenia talianskych bezpečnostných služieb. V marci sa Margherita Cassano stala prvou ženou na čele talianskeho Najvyššieho súdu. Silvana Sciarra je druhou ženou na čele talianskeho Ústavného súdu.
„Myslím si, že je to pre našu krajinu historický moment,“ povedala Elena Bonetti, matematička a zákonodarkyňa. „Prítomnosť žien na poste premiérky a šéfky hlavnej opozičnej strany predstavuje epochálnu zmenu - ženské vedenie. Ešte nikdy sa nezvýšilo v takej sile a tak viditeľne. Je to proces normalizácie našej demokracie. Je to výsledok bojov a krokov, ktoré sa podnikli v priebehu rokov. Je to revolúcia.“
Objavujú sa však aj výhrady.
Rozumnejšia voľba
Guvernéri všetkých dvadsiatich regiónov Talianska sú, okrem jednej výnimky, všetci muži, rovnako ako predsedovia senátu a dolnej komory parlamentu. Meloni za svoj ohromujúci vzostup nevďačí tomu, že sa vymanila z klubu starých mládencov, ale skôr tomu, že sa v ňom naučila pohybovať. Ako obhajkyňa tradičných rodových rolí sa dostala do radov pravicovej strany Bratia Talianska a premiérsky post získala v koalícii so zanikajúcou Berlusconiho stranou.
Meloni, ktorá nie je vydatá, ale je matkou, sa snažila povzbudiť talianske ženy, aby zvrátili pokles populácie a rodili viac detí, a presadzovala konzervatívne kresťanské postoje k interrupciám a právam LGBTQ osôb. Na nevôľu niektorých Talianok odmietla prijať ženskú verziu svojho titulu v taliančine a namiesto ženského „la“ používa mužský člen „il“ [hovorí si teda premiér, nie premiérka - pozn. red].
„Meloniová je sexistka,“ povedala Rosi Braidotti, talianska feministická vedkyňa. „Pozrite sa, ako málo žien presadzuje do funkcií. . . Meloniová sa nezaujíma o zásluhy a postavenie žien, pretože je presvedčená o svojej výnimočnosti, tak ako to zvyknú robiť ženy pravice . . . Starostlivosť o matky a o pôrodnosť, to áno. Ale o ženy nie.“
Vďaka majstrovskému vyváženiu štýlu a podstaty sa však Meloniová rýchlo stáva aj jedným z najbystrejších a najrešpektovanejších hlasov svetovej politickej pravice – a prijateľnejšou nositeľkou mnohých konzervatívnych politík, ktoré kedysi presadzoval Berlusconi.
Podarilo sa jej vrátiť krajnú pravicu k moci čiastočne tým, že sa prezentovala ako rozumnejšia voľba než Matteo Salvini - jej neotesaný podpredseda, ktorý raz vystúpil na politickom zhromaždení s nafukovacou sexuálnou bábikou, ktorú použil ako náhradu za politickú súperku.
Na druhej strane politického spektra je Schleinovej zvolenie za šéfku talianskej Demokratickej strany oveľa radikálnejším posunom. Ako taliansko-americko-švajčiarska občianka, ktorá sa identifikuje ako queer a dvakrát sa zapojila do prezidentskej kampane Baracka Obamu, presadzuje otázku rovnosti LGBTQ a rodových práv v krajine, ktorá je známa tým, že sa ani jedno z toho jej nie je po chuti.
„Dostala som mandát na zmenu ľudí, metód a vízie,“ povedala po svojom prekvapivom víťazstve v boji o vedenie strany vo februári. „Do centra pozornosti postavíme boj proti každému typu nerovnosti a neistoty.“
Meloniová sa vo svojom známom prejave v roku 2019 predstavila slovami: „Som Giorgia, som žena, som matka, som Talianka, som kresťanka.“ Schleinová počas svojej volebnej noci odkázala na jej slová: „Milujem inú ženu a nie som matka, ale nie som preto menej ženou.“
Berlusconiho podporovatelia aj niektorí jeho kritici teraz tvrdia, že akokoľvek politicky nekorektný vedel byť, medzi tých, ktorí odmietajú ženy pri moci, ho radili neprávom.
Šatňový vtip o prostitútkach
Berlusconi, ktorého mnohí považujú za ideového predchodcu prezidenta Donalda Trumpa, vedel byť drzý a ponižoval ženy. Keď v roku 2011 čelil obvineniam zo sexu s neplnoletou prostitútkou, na svoju obhajobu vtipkoval, že už mal sex so 70 percentami žien a tých zvyšných 30 percent by aj tak určite povedalo „áno“.
Dokonca, aj keď sa jeho zdravotný stav nedávno zhoršil, sľúbil, že pošle svojmu mužskému futbalovému tímu autobus plný prostitútok, ak sa im podarí poraziť špičkového súpera - kritikom neskôr odkázal, že „šatňový vtip“ berú príliš doslovne.
Propagoval však aj ženy. V roku 2018 Berlusconiho strana podporila dve svoje ženské hviezdy - Mariu Elisabettu Albertiovú Casellatiovú a Maru Carfagnovú - na posty šéfky Senátu a podpredsedníčky dolnej komory parlamentu. Vtedy poznamenal, že voľba Albertiovej Casellatiovej mala „veľký význam“, a vyzdvihol jej „prísnosť“ a „seriózne a hlboké“ skúsenosti právničky.
„Dovoľte mi zdôrazniť, ako sa [tieto voľby] zakladajú na individuálnych zásluhách, a nie na akte ideologického feminizmu,“ povedal Berlusconi. „Je to voľba odmeňujúca schopnosti, nie pohlavie.“
„Ľudí vždy zarážal Berlusconiho jazyk a humor o ženách, ktorý je určite dosť vulgárny a zastaraný,“ povedal Andrea Cangini, bývalý senátor z Berlusconiho strany Forza Italia. „Je to jeho spôsob, ako dosiahnuť, aby ho ľudia mali radi,“ povedal a dodal, že takisto oslovuje svoju základňu „spôsobom, ktorý by mohla vnímať“.
„ Je však rozdiel medzi teóriou a praxou. Meloniová bola najmladšou ministerkou v histórii našej republiky. A bol to Berlusconi, kto ju tam dosadil,“ dodal Cangini.
Nevzdať sa
Berlusconi vymenoval Meloniovú za svoju ministerku mládeže v roku 2008, post zastávala do roku 2011. Vo svojom životopise terajšia premiérka píše, že „Berlusconi ma pred vymenovaním do svojho kabinetu poznal len letmo“. Poznamenáva, že keď medzi nimi v priebehu rokov vznikli konflikty, „povedal mi, že som nevďačná“.
„Pre Berlusconiho som bola vždy antropologicky odlišná spôsobom, ktorý bolo preňho ťažké plne akceptovať, a to nielen ako osobu, ale aj ako príslušníčku inej politickej kultúry, než bola tá jeho,“ píše Meloniová.
Minulý rok sa už na osemdesiatnika Berlusconiho pozerala zhora. Jeho strana síce zostala vplyvná, ale s trpasličou členskou základňou v porovnaní s Meloniovej stranou.
Týždeň pred zložením prísahy v októbri minulého roka bol zverejnený Berlusconiho rukou písaný list, v ktorom Meloniovú označil za „panovačnú“ a „arogantnú“.
Potom sa objavili úniky informácií, ktoré ukazovali, ako sa Berlusconi rozplýva nad narodeninovým darčekom od ruského prezidenta Vladimira Putina a rozoberá ruskú inváziu na Ukrajinu ako pochopiteľný pokus svojho starého priateľa v Kremli dosadiť v Kyjeve „rozumnejších vodcov“.
Meloniová Berlusconiho konfrontovala. Povedala, že každý, kto nepodporuje atlantické a európske princípy, „nebude môcť byť súčasťou vlády, a to aj za cenu nezostavenia vlády“.
V pondelok Meloniová zverejnila krátke video, v ktorom sa s Berlusconim rozlúčila. „Vďaka nemu sa Taliansko naučilo, že sa mu nikdy nesmú klásť obmedzenia, že sa nikdy nesmie vzdať,“ povedala.
