Ešte nevedia, kde ich ubytujú. Rozrušeným obyvateľom Chersonu pomáhajú s evakuáciou

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Záchranári celú stredu prevážali ľudí na člnoch s pádlami, motorových gumených pltiach a obrovských obojživelných vozidlách. Námestie nábrežného Chersonu zaplavila voda, hlboká po pás.

Rodiny vyložili na dláždenú rampu, kde si odložili balíky zachráneného oblečenia a vzácností, ktoré si chceli z domov odniesť. Polícia skontrolovala ich totožnosť.

Čakali na nich dobrovoľníci, ktorí ich odprevadili do evakuačných autobusov alebo domovov príbuzných. V ich tvárach sa však zračila strata, zmätenosť a neistota. Ženy sa obzerali a plakali.

„Nikdy som nič podobné nezažila,“ povedala 77-ročná Natália Kabuková, účtovníčka na dôchodku. Stála bosá na rampe a strážila klietku so susedovou mačkou. Dom, v ktorom žila od roku 1984, sa v utorok po pretrhnutí hrádze rýchlo naplnil vodou.

Príčina katastrofy zostala nejasná. Ukrajina a Rusko sa navzájom obviňujú. Kabuková však vie, koho považuje za zodpovedného.

„Nenávidím Rusov. Preklínam ich,“ vyhŕkla a potom sa rozplakala.

Prekážkou je Rusko

Narozdiel od chaotickej reakcie v zaplavených oblastiach pod ruskou okupáciou v oblastiach kontrolovaných Ukrajinou pokračovalo masívne záchranné úsilie hladko a efektívne až do neskorého popoludnia.

Slnko jasne svietilo a vojnu pripomínalo len občasné tiché buchnutie ukrajinskej rakety vystrelenej smerom k Ruskom okupovanému územiu na druhej strane Dnepra. Veľká časť Chersonskej oblasti bola minulý rok deväť mesiacov okupovaná, ale v októbri ju ukrajinské jednotky oslobodili.

V jednom momente prišiel ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko, previezol sa v jednom z obrovských obojživelných vozidiel nazývaných šerpy a novinárom povedal, že vláda je pripravená poskytnúť regiónu všetky potrebné služby. Neskôr vláda oznámila, že z regiónu bolo evakuovaných celkovo 1752 ľudí.

Ukrajinský vojak prenáša cez zaplavený Cherson psa, keď obyvatelia evakuujú svoje domovy. (zdroj: Heidi Levine — The Washington Post)

Klymenko však varoval pred nebezpečenstvom ekologických škôd a kontaminácie toxickými látkami v dôsledku záplav. Uviedol, že do nádrže v okolí pretrhnutej hrádze uniklo 1,5 milióna litrov ropy a pod vodou sa ocitlo mnoho tovární a čerpacích staníc. Cherson je významným lodiarskym centrom a prístavom, kde sa Dneper vlieva do Čierneho mora.

Predstavitelia Chersonu sa odmietli vyjadriť k tomu, ako by útok na priehradu a následné záplavy mohli ovplyvniť vojnové úsilie. Viacerí uviedli, že Ukrajina úzko spolupracuje s Medzinárodným trestným súdom v Haagu, aby zdokumentovala zrútenie priehrady a zozbierala dôkazy proti Rusku k prípadu, ktorý je podľa nich teroristickým útokom na civilistov.

Hovorkyňa ukrajinskej armády však uviedla, že táto epizóda nezmení vojenské plány vlády, ani že záplavy v blízkosti frontovej línie neodradia jej jednotky.

„Našou hlavnou prekážkou je Rusko,“ povedala hovorkyňa Natália Humeniuková. „Nezastaví nás trochu blata,“ dodala.

Humeniuková uviedla, že záplavy spôsobili, že ruské sily ustúpili z prvých obranných línií a ruské míny, zátarasy a zákopy na východnej strane Dnepra boli v posledných dňoch „zatlačené späť“.

Krátke rozptýlenie

Pre evakuovaných ľudí sa však museli starať najmä o to, ako a kde budú ubytovaní v rámci programu premiestňovania, ktorý rýchlo pripravili regionálne úrady. Pred jedným evakuačným autobusom nervózne čakal rad ľudí.

Serhij Pulayav, 56-ročný zvárač na dôchodku, povedal, že netuší, kam ho autobus odvezie. Bol rozrušený, že musí opustiť svoj dlhoročný domov. „Postavil som si ho vlastnými rukami a nemám predstavu, kedy sa budem môcť vrátiť,“ povedal zachmúrene.

53-ročná Oksana Glaševská čakala so svojím psom a dozerala na susedovho škrečka v klietke. Obaja čakali na autobus. Ako povedala, nechcela opustiť svoj 32-ročný byt, ale keď voda dosiahla dva metre, nakoniec zamávala na záchranný čln, aby ju vyzdvihol. „Nemohli sme už pustiť von ani psa, takže sme naozaj museli odísť,“ povedala.

Uprostred rozvratu a úzkosti poskytla rušná paralelná záchranná operácia emocionálne rozptýlenie pre evakuovaných aj pre záchranárov. Zatiaľ čo opustené psy a mačky sa pohybovali na slobode, záchranné skupiny strávili deň kŕmením, chytaním a ukladaním zvierat do prepraviek, aby ich mohli odviezť do útulkov.

Zachránené zvieratá sú umiestnené v klietkach pri ich majiteľoch. (zdroj: Heidi Levine — The Washington Post)

Ľudia nazerali do klietok, ponúkali občerstvenie a robili si selfie so zachránenými zvieratami. Keď malý pes utiekol z klietky a pobehoval dookola po preplnenej rampe, bolo to komické, a keď vystrašené a roztrasené šteniatko vytiahli z vody a opatrne ho strčili do kovovej prepravky, ozval sa potlesk.

V neskorých popoludňajších hodinách sa záchranná akcia ľudí na tento deň skončila a odišiel posledný evakuačný autobus.

Potom sa kedysi elegantným mestom, teraz značne zničeným niekoľkomesačnými bojmi, ozvalo oveľa hlasnejšie buchnutie. Bola to ruská raketa, po ktorej čoskoro nasledovala ďalšia a ďalšia. Ulice sa rýchlo vyprázdnili a realita prebiehajúcej vojny – dočasne zatienená rušnou evakuačnou operáciou – sa opäť vrátila.