Rusku donášal viac ako 20 rokov. Zomrel strojca najhoršej spravodajskej katastrofy v USA

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Robert Hanssen, americký špión, ktorý prebehol na stranu Moskvy a Rusom odovzdával tajné informácie v takých množstvách, že FBI to označila za „pravdepodobne najhoršiu spravodajskú katastrofu v dejinách Spojených štátov“, v pondelok zomrel vo väzení.

Podľa ministerstva spravodlivosti našli 79-ročného Hanssena v coloradskej väznici v meste Florence okolo 6.55 bez známok života. Zdravotnícky personál sa pokúšal Hanssena zachrániť, ale bez úspechu, uvádza sa v tlačovej správe.

Bývalý agent FBI bol v roku 2002 odsúdený na doživotie za špionáž. Jeho činy spôsobili Američanom také škody, že ešte po dvoch desaťročiach od jeho odsúdenia FBI prevádzkuje webovú stránku, na ktorej vysvetľuje, čo Hanssen urobil a ako agentúra odhalila jeho úskok.

Knihovník namiesto Jamesa Bonda

Hanssena podľa FBI zatkli vo februári 2001 za špionáž v prospech Ruska a bývalého Sovietskeho zväzu. V komunikácii s ruskými sprostredkovateľmi, s ktorými vymenil prísne utajované informácie o národnej bezpečnosti za 1,4 milióna dolárov v hotovosti a diamantoch, používal pseudonym Ramon Garcia.

Eric O'Neill, agent FBI, ktorý pomáhal v zásahu proti Hanssenovi, v pondelok pre denník Washington Post uviedol, že stále spracováva smrť muža, ktorý určil veľkú časť jeho života a kariéry. Na otázku, prečo podľa neho Hanssen zradil svoju krajinu, O'Neill odpovedal, že tento muž bol vlastenec, ale aj nespokojný zamestnanec, ktorý chcel byť agentom v teréne a nie analytikom.

„Chcel byť Jamesom Bondom a mal dojem, že z neho urobili knihovníka,“ povedal O'Neill.

Federálna vláda v dôsledku škandálu zriadila Komisiu na preskúmanie bezpečnostných programov FBI. Vo svojom preskúmaní bezpečnostných programov zverejnenom v marci 2002 komisia označila Hanssenovu špionáž za „pravdepodobne najhoršiu spravodajskú katastrofu v dejinách USA“.

Správa Úradu generálneho inšpektora ministerstva spravodlivosti z roku 2007 uvádza začiatok Hanssenových špionážnych aktivít už v roku 1979, približne tri roky po jeho nástupe do FBI.

„Hanssen ohrozil niektoré z najdôležitejších spravodajských a vojenských tajomstiev tohto národa vrátane totožnosti desiatok ľudských zdrojov, z ktorých najmenej traja boli popravení,“ uvádza sa v správe.

„Poskytol KGB tisíce strán prísne utajovaných dokumentov a desiatky počítačových diskov s podrobnými informáciami o stratégiách USA v prípade jadrovej vojny, o hlavnom vývoji vojenských zbrojných technológií, o informáciách o aktívnych špionážnych prípadoch a o mnohých ďalších aspektoch programu sovietskej kontrarozviedky americkej spravodajskej komunity.“

Fiktívna pozícia

Hanssenovi za zradu pôvodne hrozil trest smrti. Zatkli ho vďaka inému zbehovi - Aldrichovi Amesovi, ktorý špehoval pre Rusov od roku 1985 a odhalil mená najmenej desiatich moskovských agentov poskytujúcich informácie Spojeným štátom.

Robert Hanssen (zdroj: Wikimedia)

Po zatknutí v roku 1994 Ames so štátnymi orgánmi uzavrel dohodu, v ktorej sa priznal k špionáži a vyložil, čo urobil, výmenou za miernejší trest pre svoju manželku Rosario. Tá si odsedela päť rokov, pretože o jeho pláne vedela a využívala takzvané špinavé peniaze.

Po Amesovom prípade, ktorého činy pravdepodobne viedli k smrti najmenej desiatich Rusov odvolaných do Moskvy, sa zákon o špionáži zmenil tak, aby umožnil popravu zbehov.

Dokonca aj po zatknutí Amesa však FBI a CIA vedeli, že stále majú vo svojich radoch špióna, ktorý si vymieňa informácie s Rusmi. Po dlhom vyšetrovaní agentúry získali ruský dokument, ktorý naznačoval, že pre Moskvu pracuje práve Robert Hanssen. Bol už blízko dôchodku, takže FBI musela pracovať rýchlo.

V tom čase Hanssen slúžil ako detailista Úradu zahraničných misií na ministerstve zahraničných vecí a FBI preto pre neho vytvorila fiktívnu pozíciu - stal sa špeciálnym asistentom pre technologický projekt a dostal sa späť na ústredie, kde ho organizácia potrebovala mať.

V januári 2001 sa presťahoval do malej kancelárie, tajne vybavenej kamerami a mikrofónmi. O mesiac neskôr bolo podľa FBI vyšetrovaním poverených približne 300 pracovníkov. Hanssen bol sledovaný od chvíle, keď opustil svoj dom vo Fairfaxe v štáte Virginia až do svojho návratu.

Napriek tomu, že bol technicky zdatný, na komunikáciu so svojimi ruskými sprostredkovateľmi používal staromódne spôsoby.

Oddelenie artefaktov FBI má stále k dispozícii kúsky bielej kriedy a špendlíkov, ktoré Hanssen používal na určenie lokalizácie mŕtvych schránok (výraz pre miesto, kam sa dajú ukladať informácie - takýmto miesto je napríklad dutina v strome, nepoužívaná poštová schránka, vyčnievajúca odkvapová rúra a podobne, pozn. red.) pre svojich ruských sprostredkovateľov.

Špendlíky a farebné kriedy používané Robertom Hanssenom na komunikáciu s ruskými agentmi, jeden z exponátov „Wall of Spies Experience“ v múzeu Národného centra kontrarozviedky a bezpečnosti vo Washingtone. (zdroj: Bill O'Leary — The Washington Post)

Vyšetrovatelia zistili, že Hanssen plánoval 18. februára 2001 využiť mŕtvu schránku v parku neďaleko svojho domu vo Fairfaxe.

Trvalo to iba deväť dní

FBI opísala, ako Hanssen zaparkoval na ulici a kráčal po lesnej cestičke k mostu s utajovanými materiálmi zabalenými v plastovom vrecku. Agenti zatkli Hanssena na ceste späť k jeho autu.

Oddelenie Fairfaxských parkov spravuje webovú stránku o jeho zatknutí v parku Foxstone, kde nechal balíky pod mostom. „Zistilo sa, že most bol miestom niekoľkých mŕtvych schránok alebo výmeny dôverných informácií,“ uvádza sa na webovej stránke parkov.

O tom, prečo Hanssen začal špehovať, sa vedú rozsiahle diskusie. Isté však je, že zažíval finančný tlak. V roku 1985 bol preložený do manhattanskej pobočky FBI, aby napredoval vo svojej kariére, ale New York je drahý – najmä pre rodinu so šiestimi deťmi.

Spolu s manželkou Bonnie predali svoj dom so štyrmi spálňami a 2,5 kúpeľne v okrese Fairfax za 175-tisíc dolárov, a takmer všetky utŕžené peniaze minuli na stiesnený dom na ranči s troma spálňami a 1,5 kúpeľne asi 90 minút severne od Manhattanu, uviedol Post v roku 2001.

Z manhattanskej pobočky FBI odchádzalo sedem zamestnancov mesačne a väčšina z nich sa sťažovala, že si nedokážu zarobiť na živobytie. Zástupca riaditeľa FBI, ktorý viedol manhattanskú kanceláriu, verejne varoval, že jeho agenti sú náchylní dať sa zlákať druhou stranou. Hanssenov plat bol približne 46-tisíc dolárov ročne, čo je po zohľadnení inflácie v dnešných reláciách približne 132-tisíc dolárov.

Do deviatich dní od nástupu do manhattanskej kancelárie Hanssen poslal prvý zo svojich listov KGB, uviedla FBI. Ponúkal ukradnuté tajné dokumenty výmenou za stotisíc dolárov.

Tí, ktorí Hanssena poznali, ho opísali ako skromného človeka, ktorý s obľubou obedoval hamburgery a svoju rodinu vozil na dovolenku na Floridu. Okrem iného všetkých šesť Hanssenových detí navštevovalo v priebehu rokov súkromné školy spojené s Opus Dei – kontroverznou medzinárodnou organizáciou katolíkov s prísnou ortodoxnou cirkevnou doktrínou. Školné sa pohybovalo okolo desaťtisíc dolárov ročne.

V jednej z prvých komunikácií so svojím nadriadeným z KGB uviedla FBI, že Hanssen požiadal o platbu diamantmi „ako zábezpeku pre moje deti“. Podľa tých, ktorí ho poznali, však jeho zradcovské obdobie nemohlo byť len o peniazoch.

Kríž na stene

Mnohí sa domnievajú, že Hanssen si užíval hru na prekabátenie svojho zamestnávateľa - jednej z najmocnejších špionážnych agentúr.

„Nie je to príbeh o zisku. Je to príbeh o hre,“ povedal pre Washington Post v roku 2001 David G. Major, bývalý pracovník kontrarozviedky FBI, ktorý poznal Hanssena viac ako dve desaťročia a kedysi bol jeho šéfom.

Hanssen bol nepravdepodobným spojencom Ruska. Bol konzervatívny – zúčastňoval sa na demonštráciách proti potratom a na výstavách zbraní – a tiež odsudzoval komunizmus pre jeho „bezbožnosť“. Bol jediným synom chicagského policajného poručíka, ktorý mal na stene kancelárie kríž.

John J. Hamre, bývalý námestník ministra obrany, v roku 2001 povedal, že Hanssenove listy KGB sa začínajú vecne a končia sa pochlebovačne.

„Znie to ako od človeka, ktorý žil čoraz viac v tomto podvode,“ povedal vtedy Hamre, „a túžil po pozornosti, ktorú si podľa svojej mienky zaslúžil.“

Autor: Ben Brasch