DRÁŽĎANY, BRATISLAVA. Ten príbeh sa v rôznych verziách šíri už desaťročia, prakticky od roku 2000, keď sa Vladimir Putin stal ruským prezidentom a novinári sa začali zaujímať o jeho minulosť agenta KGB v Drážďanoch.
Putin bol podľa neho v rokoch 1985 až 1990 na utajovanej misii vo východnom Nemecku. V Drážďanoch sa stretával s členmi ľavicovej teroristickej skupiny Frakcia Červenej armády (RAF), dodával im zbrane na útoky v západnom Nemecku a vyberal pre nich ciele.
Práve Putin je vraj za atentátom na šéfa nemeckej centrálnej banky Alfredom Herrhausenom z roku 1989, pri páde komunizmu v Nemecku sa sám postavil davu demonštrantov a sídlo KGB v Drážďanoch pred nimi ubránil svojim upreným pohľadom.

Problémom týchto príbehov, ktoré sa objavovali vo viacerých knihách o ruskom prezidentovi, je, že sa odvolávajú na nemenované zdroje. Keď sa reportéri nemeckého magazínu Spiegel začali venovať detailom, odhalili, že často išlo o nedôveryhodných ľudí, ktorí si väčšinu tvrdení vymysleli.
Pomohli tak vytvoriť okolo ruského prezidenta imidž sofistikovaného agenta, ktorý z úzadia ovládal dianie v Európe takmer dve desaťročia pred tým, ako sa stal vládcom Kremľa.
V článku sa tiež dočítate:
- Ako sa Putin venoval najmä rodinám a študentom.
- Ako vznikli tvrdenia o spolupráci Putina s ľavicovými teroristami.
- Ako si bývalý agent Stasi vymyslel Putinovu sieť špiónov.
- Ako to bolo s upreným pohľadom Putina v decembri 1989.
Prečo sa Putin nespomína?
V čase Putinovho nasadenia v Drážďanoch sa KGB snažila pomôcť východonemeckej tajnej službe udržať komunistickú moc, no bez úspechu.