
Slovenské systémy S-300 Ukrajine veľmi pomohli, nemalo zmysel na ich použitie čakať, kým bude Západ s Rusmi bojovať na Slovensku, povedal v rozhovore pre SME americký generál vo výslužbe JOHN ALLEN, ktorý velil americkým jednotkám v Afganistane či v boji proti Islamskému štátu.
Nebude podľa neho stačiť dosiahnuť ukrajinské víťazstvo, Rusko treba poraziť tak, aby už nebolo schopné vo vojne pokračovať. Pripomína, že všetky vojny sa končia za rokovacím stolom a treba pomôcť Ukrajine, aby jej protiofenzívy prinútili Rusko zaň zasadnúť.
V rozhovore John Allen odpovedá aj na tieto otázky:
- Zaseklo sa Rusko v spôsobe vedenia vojny v 20. storočí?
- Budú mať Ukrajinci dosť síl na dobytie Krymu?
- Prečo si myslí, že vojna bude trvať ešte roky?
- Prečo Rusko treba poraziť a ako bude porážka vyzerať?
- Prečo Putin nepoužije jadrové zbrane?
- Nezastavia menšie štáty pomoc, lebo nemajú dosť zbraní?
- Aj v Afganistane zomierali civilisti, v čom sa situácia na Ukrajine odlišuje?
- Ako sa postaviť k hrozbe umelej inteligencie?
Videli sme, ako Rusko bojovalo v Sýrii, kde zrovnalo so zemou veľkú časť Aleppa, podobne pokračuje napríklad v ukrajinskom Mariupoli alebo v Bachmute. Prekvapila vás táto taktika?
Môžeme ísť aj ďalej do minulosti, spomeňme si na Čečensko a Groznyj. To, čo Rusi nedokážu získať pozemnými jednotkami, sa snažia dosiahnuť masívnym bombardovaním.
V Sýrii to však bolo iné, tam sa miestni nemohli brániť, preto Aleppo padlo za pár mesiacov. Rusi tam nemali ani pozemné jednotky. Na Ukrajine bojujú proti armáde, ktorá vie, čo robí, a nenecháva Rusku veľký priestor na manévrovanie.
Veľa sme počúvali o tom, ako sa vojna mení, ale tieto postupy sa veľmi podobajú na ničivé vojny z prvej polovice 20. storočia.
Vojna v 21. storočí sa zmenila na viacrozmernú. Tradične vojnu vnímame vo fyzickom priestore, kde proti sebe bojujú lietadlá, lode, ponorky alebo pozemné armády. V 21. storočí sa však čoraz viac operácií odohráva v kyberpriestore, v informačnom priestore či dokonca vo vesmíre. Vedenie vojny je teraz oveľa komplexnejšie a práve toto najviac odlišuje súčasné vojny od predošlých.
Prekvapuje vás, že Rusko sa výraznejšie neposunulo a drží sa najmä toho fyzického priestoru?
Snažia sa aj v kyberpriestore, no narážajú na kvalitnú obranu Ukrajincov a predpokladám, že tí vykonávajú aj útočné operácie.
Západné súkromné spoločnosti pomohli Ukrajine pripraviť sa. Napríklad aj vďaka Microsoftu presunula Ukrajina krátko pred ruskou inváziou väčšinu svojich dát do cloudu. Jedným z prvých cieľov ruských rakiet boli dátové centrá, ale dáta už boli chránené.
Vo vojne sa Ukrajinci ubránili prvej ofenzíve a boje sa zasekli na dlhej frontovej línii. Prebieha takzvaná delostrelecká vojna s obmedzeným manévrovaním.
Rusi vždy masívne využívali delostrelectvo, fungovalo im to napríklad v druhej svetovej vojne proti Nemcom. Teraz však narazili na Ukrajincov, ktorí reagujú vlastným delostrelectvom a cielenými útokmi, na ktoré dostávajú rakety zo Západu. Toto Rusko ešte nikdy nezažilo.

Platí, že útočiaca strana potrebuje oveľa väčšiu silu ako braniaca sa. To doteraz nahrávalo Ukrajincom, ale teraz budú musieť útočiť oni. Sú na to pripravení?
Ukrajinský veliaci dôstojník bude musieť vybrať miesto, kde môžu pri postupe získať čo najviac. Určite to bude ťažké. Ukrajina však v posledných mesiacoch vycvičila nové formácie, z ktorých väčšina si prešla výcvikom NATO, majú zbrane od štátov NATO. To je veľká sila, ktorú Ukrajina ešte nepoužila a má ju k dispozícii na protiofenzívu.
Súčasťou ukrajinských snáh bude tiež rôznymi úskokmi a v kyberpriestore vytvoriť informačné prostredie, v ktorom budú vedieť prekvapiť nepriateľa náhlym nasadením maximálneho množstva sily a presnosti proti ruským formáciám, veliteľským stanovištiam, logistickým centrám. Práve tieto kroky zmätočné pre Rusov budú naozaj dôležité.
To je to, čo teraz vidíme, keď prichádzajú niekedy až protichodné informácie?
Áno, Ukrajinci vytvárajú prostredie, v ktorom Rusi nevedia, kde zasiahnu. Keď sa rozhodnú tak urobiť, pôjdu vo viacerých smeroch a Rusi budú môcť len odhadovať, na ktorý vynaložia najväčšie úsilie. Ukrajinci sa v konečnom dôsledku budú rozhodovať podľa toho, v ktorom smere budú najsilnejší a na ten sa zamerajú.
Predstavme si, že sa Ukrajincom podaria úspechy smerom na Donbase. Budú mať potom ešte dosť síl na oslobodenie ďalších území, napríklad Krymu?