S jadrovou energiou sa pri riešení klimatickej zmeny neposunieme, hovorí v rozhovore pre SME nemecká štátna ministerka pre Európu a klímu ANNA LÜHRMANNOVÁ. Odstavenie posledných jadrových elektrární v krajine označuje za ďalšiu motiváciu v ceste k obnoviteľným zdrojom energie.
Nemeckí politici sa podľa nej v posledných desaťročiach prepočítali, keď budovali s Ruskom plynovod Nord Stream 2, ale súčasná vláda podľa nej robí všetko pre to, aby sa už podobné chyby neopakovali.
V rozhovore Lührmannová odpovedá aj na tieto otázky:
- Nemôže kritika emisných regulácií ohroziť podporu cieľov Zelenej dohody?
- Nie je odstavenie jadrových elektrární v rozpore so zelenými cieľmi?
- Nehrozí, že širšia Únia bude mať ešte väčšie problémy s prijímaním rozhodnutí?
- Čo môže Únia ponúknuť Ukrajine ešte pred vstupom?
- Merkelová bola k Maďarsku zhovievavá. Ako k nemu pristupovať dnes?
Emisné normy Euro 7 sa stali horúcou témou vo viacerých krajinách EÚ, na Slovensku sú súčasťou predvolebnej kampane. Dokonca aj nemecký automobilový priemysel a niektorí politici tvrdia, že je to technicky nerealizovateľné a ohrozilo by to pracovné miesta a prechod na elektromobilitu. Aký je váš postoj k tejto téme?
Podľa nášho odhadu majú emisné normy skôr pozitívny vplyv na trh práce v automobilovom priemysle. Automobilový sektor tvorí sedem percent HDP Európskej únie a vytvára 12,7 milióna pracovných miest. Prísnejšie normy pre emisie CO2 vytvárajú nové pracovné miesta v oblastiach, ako je výroba batérií a elektroniky.
Zároveň musíme zabezpečiť rekvalifikáciu a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov pre novú éru mobility. Je dôležité, aby sme v tejto novej dôležitej oblasti zostali konkurencieschopní a nezaostávali na svetovom trhu. Ak sa nám to podarí, môžeme do budúcnosti hľadieť optimisticky.
Mohla by kritika smerujúca k týmto normám potenciálne podporiť skepsu politikov voči cieľom uvedeným v európskej Zelenej dohode?
Emisné normy sú neoddeliteľnou súčasťou Zelenej dohody a sú nevyhnutné na dosiahnutie našich ambicióznych klimatických cieľov EÚ. Cieľom Zelenej dohody je výrazne znížiť naše emisie, vytvoriť nové pracovné miesta a pripraviť EÚ na budúcnosť.
Neobávate sa, že populisti môžu túto tému využiť počas kampane a môže to viesť k výrazným výsledkom populistov v nasledujúcich voľbách do Európskeho parlamentu?
Nie, nebojím sa a myslím si, že by sme sa nemali báť. Klimatická kríza je už teraz dramatickou realitou. Vidíme jej vplyv na naše bezprostredné životné prostredie - svedčia o tom suchá, záplavy a lesné požiare. A ľudia si uvedomujú, že musíme konať - a to okamžite.

Môj optimizmus živí aj povedomie a angažovanosť mladej generácie. Sme odhodlaní všetci spolu vstúpiť do ekologickej transformácie, aby sme zabezpečili sociálne spravodlivý prechod ku klimaticky neutrálnej Európe. Budeme toto posolstvo naďalej posúvať obyvateľstvu EÚ, vysvetľovať, že je nevyhnutné a presadzovať adekvátne opatrenia. Ochrana klímy je dôležitá pre budúce generácie, musíme túto existenčnú otázku riešiť s odhodlaním, spoločnými silami.
Mala by podľa vás EÚ zaujať aktívnejší prístup pri povzbudzovaní občanov z ekonomicky znevýhodnených členských štátov, aby prijali prechod na elektromobilitu?
Áno, myslím si, že je dôležité zavádzať nové technológie šetrné k životnému prostrediu. Je to hospodárska príležitosť pre mnohé členské štáty. A ako som už spomenula, je dôležité, aby sme so sebou zobrali všetkých. To znamená, že musíme poskytnúť potrebnú podporu, aby bol prechod sociálne životaschopný.
Ako hodnotíte vplyv spolupráce Nemecka s Ruskom na projekte Nord Stream 2 na schopnosť vašej krajiny reagovať na ruské kroky, ktoré predchádzali úplnej invázii na Ukrajinu?
Po ruskej invázii Nemecko projekt okamžite zastavilo a vo veľmi krátkom čase tiež znížilo dovoz všetkých fosílnych palív z Ruska na nulu. Pri spätnom pohľade sa ukázalo, že nemeckí politici sa v otázke Ruska prepočítali. Preto teraz dbáme na to, aby sa takáto situácia neopakovala.
Nemecko odstavilo jadrové elektrárne a využíva viac energiu z uhlia. Ako je tento krok zlučiteľný so záväzkom nulových čistých emisií do roku 2050?