Na pravé poludnie 4. júna 1989. Plagát s Garym Cooperom ako kovbojom zo známeho westernu, z kampane hnutia Solidarita k slobodným voľbám, sa objavil na nedeľňajších protivládnych protestoch v Poľsku. Davy ľudí pochodovali Varšavou, Krakovom, Štetínom a ďalšími mestami v krajine, ktorá sa podobne ako Slovensko pripravuje na jesenné voľby.
„Žiaľ, nemám mikrofón, pretože som nečakal, že vás bude tak veľa,“ cituje Gazeta Wyborcza organizátora pochodu v Poznani Włodzimierza Nowaka. Protestovali aj poľské komunity v Londýne či v Berlíne.
V hlavnom meste sa podľa prvých odhadov, ktoré zverejnila varšavská radnica, zhromaždilo pol milióna ľudí. Protesty prichádzajú bezprostredne po tom, ako prezident Andrzej Duda podpísal rozporuplný zákon, zvaný aj lex Tusk. Opozícia ho vníma ako nástroj, ktorým chce vláda umlčať a zastrašiť svojich kritikov. Miestni analytici však teraz vravia, že týmto krokom, naopak, opozíciu zmobilizovala bezprecedentným spôsobom.
„O politiku sa veľmi nestarám, ani neviem, koho budem voliť, len som si uvedomil, že tento nový zákon je veľmi nebezpečný,“ povedal na proteste denníku Gazeta Wyborcza študent prvého ročníka geológie Marcel. Denník si všíma, že na proteste vidno veľa mladých ľudí.
Popri bielo-červených vlajkách sa v dave objavili aj farby Európskej únie. Na transparentoch bolo podľa agentúry Reuters vidno protivládne heslá, ale aj nápisy „európske Poľsko“ alebo „EÚ áno, PiS nie“. Protesty sa konali po celom Poľsku.
V článku sa dočítate:
- čo kritikom prekáža na zákone prezývanom menom bývalého premiéra,
- čo Donald Tusk sľubuje Poľkám a Poliakom,
- čo ukazujú prieskumy päť mesiacov pred novembrovými voľbami,
- čo chce vláde odkázať zdravotná sestra zo Strzyzowa.
Útočia zákonom, tvrdí opozícia
Zákon totiž vzbudil obavy z toho, kam bude Poľsko pod vládnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) smerovať. Hoci oficiálne hovorí o boji proti ruským agentom v Poľsku, opozícia tvrdí, že krajinu posúva smerom ďalej od Európskej únie, na východ. Poľsko síce po začiatku ruskej invázie bolo mocným protiruským hlasom a jedným z najväčších proponentov pomoci Ukrajine, rok po vojne sa však vláda podľa analytikov vracia k protieurópskej rétorike.
