Skôr, než 21-ročná April Burrellová stratila pojem o tom, kde sa nachádza a kto vlastne je, bola vzornou študentkou účtovníctva s vynikajúcimi známkami.
Ako tínedžerka vyrastala v americkom Baltimore a nevykazovala žiadne známky zdravotných problémov. Podľa príbuzných bola šikovná úplne vo všetkom. V rodinnej firme pomohla zrekonštruovať desiatky nehnuteľností na prenájom – zapájala zásuvky, dechtovala strechy.
Ambicióznosť a záľuba v číslach ju nakoniec dostali na univerzitu v Maryland Eastern Shore, odkiaľ však v roku 1995 jeden z profesorov zavolal jej rodine s desivou správou – April je v nemocnici.
Traumatický zážitok, ktorého detaily jej rodina nezverejňuje, u nej vyvolal psychózu – stratila sa v neustálom kolotoči zrakových a sluchových halucinácií. Niekoľko mesiacov strávila v psychiatrickej liečebni, kde jej nakoniec diagnostikovali ťažkú formu schizofrénie. Postupne sa prestala o seba starať, rozprávať, niekedy dokonca aj žmurkať.
Potrebovala neustálu opateru, v roku 2000 ju preto presunuli do Pilgrim Psychiatric Center. Uzatvorená vo vlastnom svete psychózy, často kreslila prstami niečo, čo pripomínalo výpočty, a mrmlala si finančné transakcie.
Po viac ako dvoch desaťročiach jej prípad upútal pozornosť lekárov - April Burrelová totiž zo svojho katatonického stavu náhle precitla, píše denník Washington Post.
Hodiny ukážu zlepšenie
Sander Markx, riaditeľ psychiatrie z Kolumbijskej univerzity, ju spoznal ešte v roku 2000, ako študent. „Bola prvou osobou, ktorú som vyšetroval ako pacientku,“ povedal Markx pre Washington Post. „Dodnes je to najviac postihnutá pacientka, akú som kedy videl.“
V roku 2018 sa náhodne stretli opäť. Vtedy sa Markx, už ako skúsený lekár, rozhodol zvolať multidisciplinárny tím zložený z viac ako 70 odborníkov z celého sveta, aby zistili, čo sa deje.
Krvné testy naznačili, že jej imunitný systém produkuje množstvo protilátok, ktoré napádajú jej telo, a vyšetrenie mozgu zase preukázalo, že tieto protilátky poškodzovali jej temporálne laloky – oblasti mozgu, v ktorých prebiehajú procesy spôsobujúce schizofréniu a psychózu.
Vyzeralo to tak, že napriek klinickým príznakom schizofrénie April Burrelovú sužoval lupus. Ide o autoimunitné ochorenie, ktoré obracia imunitný systém na vlastné telo a napáda ho. Nebolo isté, či chorobu spôsobila Burrellovej trauma alebo niečo iné.
Ochorenie častejšie postihuje ženy než mužov. Nie je jasné, čo ho spôsobuje, ale za možné príčiny sa považujú vírusová infekcia, slnečné žiarenie, puberta, menopauza a niektoré lieky. Prípad April je však nezvyčajný, pretože lupus bežne nenapáda mozog. Postihuje skôr kožu, kĺby, obličky a srdce.
Odborníci začali intenzívnu imunoterapiu neuropsychiatrického lupusu. Počas roka dostávala pacientka steroidy, silný imunosupresívny liek cyklofosfamid a rituximabom, liek pôvodne vyvinutý na liečbu lymfómu.
Liečba je zvyčajne zdĺhavá a vyčerpávajúca, pretože si vyžaduje pravidelné prestávky, aby sa imunitný systém mohol zotaviť, ale April Burrellová začala takmer okamžite vykazovať známky zlepšenia.
V rámci štandardného kognitívneho testu známeho ako Montreal Cognitive Assessment, ktorý sa v podobných prípadoch využíva, ju požiadali, aby nakreslila hodiny – bežný spôsob hodnotenia kognitívnej poruchy. Pred liečbou kreslila nerozlúštiteľné čmáranice na úrovni pacienta s demenciou, ale už po dvoch kolách liečby dokázala nakresliť polovicu hodín. Po treťom kole už vyzerali hodiny podľa Markxa takmer dokonale.
V tom sa April po mesiacoch liečby a desaťročiach, ktoré strávila uväznená vo vlastnej mysli, prebudila.
Nádej pre iných
V roku 2020 už Burrellovú považovali za duševne spôsobilú a prepustili ju z psychiatrickej liečebne do rehabilitačného centra. Pre koronavírusové opatrenia ju však príbuzní navštívili až minulý rok.
„Pomysleli sme si, že je ako úplne nový človek,“ povedal jej brat Guy Burrell pre denník Washington Post. Podľa rodiny si nielen pamätala svoj domov v Baltimore, ale dokonca spoznala aj svoju dospelú neter, ktorú naposledy videla ako dieťa.
To, že sa prebudila, teraz znamená zásadnú zmenu starostlivosti o niektorých vážne chorých psychiatrických pacientov. Výskum zároveň vyvolal nadšenie, pretože má potenciál lepšie objasniť, čo sa deje v mozgu ľudí trpiacich vážnymi duševnými chorobami.
„Toto sú zabudnuté duše,“ povedal Markx. „Nielenže zlepšujeme životy týchto ľudí, ale vraciame ich späť z miest, o ktorých som si myslel, že sa z nich nemôžu vrátiť.“
Iba hŕstka ľudí s diagnostikovanou schizofréniou a psychotickými poruchami má autoimunitné problémy, ale pravdepodobne existuje oveľa viac pacientov, ktorých psychiatrické stavy sú spôsobené alebo zhoršené z podobných dôvodov.
April, ktorá bude mať tento rok päťdesiat, prežila ostatné tri roky v rehabilitačnom centre. Nedávno sa jej stav zhoršil, pretože nedostávala adekvátnu starostlivosť, ale podľa Markxa sa po obnovení liečby opäť zlepší.
„Nechcela by, aby sa jej spoločnosť vzdala. Ani jej podobných ľudí,“ dodal Burrellovej brat.
