BRUSEL. Gruzínska prezidentka Salome Zurabišviliová v prejave v Európskom parlamente v Bruseli vyhlásila, že je "presvedčená", že Európska únia udelí Gruzínsku štatút kandidátskej krajiny do konca tohto roka.
Zurabišviliová argumentovala, že Gruzínsko pracuje na dosiahnutí demokratických štandardov EÚ a euroblok by jej krajine poskytol "ochranu pred Ruskom".
"V tomto rozhodujúcom okamihu našej cesty do Európy chcem, aby Gruzínsko prekonalo domáce a medzinárodné výzvy a pevne sa vydalo na cestu k plnohodnotnej európskej integrácii," poznamenala.
Dodala, že sa to dá dosiahnuť len jediným spôsobom — že Gruzínsko získa štatút kandidátskej krajiny EÚ.
Gruzínsko oň požiadalo vlani v marci spoločne s Moldavskom, mesiac po tom, čo žiadosť podala Ukrajina.
Členské krajiny žiadosti Kyjeva i Kišiňova schválili v júni 2022, avšak Gruzínsku odporučili, že musí naďalej pracovať na reforme v oblasti trhového hospodárstva, vzdelávacieho systému a energetickej a dopravnej infraštruktúry.
V Gruzínsku vyšla do ulíc generácia Z. Vláda sa mladých bojí, nazýva ich satanistami Čítajte Rusko-gruzínske vzťahy sú komplikované od rozpadu Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov 20. storočia. Obe krajiny viedli v roku 2008 krátku vojnu, ktorá sa skončila tým, že Gruzínsko stratilo kontrolu nad dvoma Rusku naklonenými separatistickými regiónmi.
AFP píše, že napriek značným protiruským náladám v prozápadnom Gruzínsku tamojšia vláda čelí množiacim sa obvineniam zo skrytej spolupráce s Kremľom.
Tá tvrdí, že je potrebné zachovať ekonomické vzťahy s Moskvou a v máji obnovila priame lety z Ruska do Gruzínska, čo vyvolalo opozičné protesty na letisku v Tbilisi.
Ruský prezident Vladimir Putin v máji nečakane zrušil vízovú povinnosť pre gruzínskych občanov i zákaz letov, ktorý Moskva jednostranne zaviedla v roku 2019 po vlne protikremeľských protestov v Gruzínsku.
