PRAHA. Českí senátori v tajnom hlasovaní schválili všetky tri nominácie na členov Ústavného súdu, ktoré im navrhol prezident Petr Pavel. Súd je tak opäť v plnej zostave.
Pavel ich osobne obhajoval
Pred hlasovaním nebolo jasné, či hornou komorou prejdú všetci prezidentovi kandidáti. Ústavnoprávny senátny výbor totiž odporučil len jedného z nich.
Prezident Pavel prišiel ich nomináciu obhájiť do hornej komory parlamentu osobne, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
Novými členmi ÚS sa stali profesor ústavného práva Jan Wintr, sudca Najvyššieho správneho súdu Josef Baxa a niekdajšia predsedníčka Sudcovskej únie Daniela Zemanová.
Česko môže čoskoro legalizovať marihuanu. Prohibícia sa neosvedčila, vraví expert Čítajte Pavel sa o nich vyjadril ako o významných a všeobecne uznávaných autoritách, ktoré podľa neho spĺňajú všetky odborné aj morálne požiadavky kladené na sudcov ÚS.
"Ich úlohou je hľadať rovnováhu medzi demokraciou zdôrazňujúcou vôľu väčšiny a právami jednotlivcov a menšín," povedal Pavel v pléne Senátu. Súd musí byť preto podľa neho zložený z vysoko kompetentných a rôznorodých osobností.
"Význam nezávislého ústavného súdu cítime o to viac, keď vidíme, ako sa niektorí autoritári v zahraničí snažia upevniť svoju moc ovládnutím ústavného súdnictva," dodal.
Opak Slovenska
Obmena približne polovice Ústavného súdu je jednou z najvýznamnejších prezidentských právomocí, ktoré Pavel uplatní hneď na začiatku svojho mandátu.
Po výmene troch sudcov, ktorým funkčné obdobie vypršalo začiatkom mája, skončia tento rok ďalší štyria vrátane jeho predsedu Pavla Rychetského. Ten vo funkcii pôsobil 20 rokov.
Komentátori vraj bohapusto zaútočili na Harabina mladšieho. Sudcovia chcú vychovávať spoločnosť, zaznelo v súdnej rade Čítajte Jeho nástupcu chcel vybrať ešte Pavlov predchodca Miloš Zeman. Podľa vyjadrení viacerých právnych expertov by bol tento krok sporný až neprípustný. Zeman tvrdil, že neexistuje dôvod, aby nového predsedu ÚS nemohol menovať on, hoci Rychetskému skončí mandát až v auguste. Nakoniec k tomu nepristúpil a výber nechal na svojho nástupcu.
Na rozdiel od Slovenska, kde ústavných sudcov vyberá a vymenúva prezidentka zo zoznamu kandidátov navrhnutých Národnou radou, v Česku kandidátov navrhuje prezident a schvaľuje ich horná komora parlamentu.
Mandát ústavných sudcov trvá desať rokov, pričom jeho opakovanie ústava nezakazuje.
