PRIŠTINA, BRATISLAVA. Srbská armáda v najvyššej bojovej pohotovosti, na druhej strane hranice mestá, kde medzinárodné mierové jednotky KFOR, spadajúce pod NATO, strážia radnice pred davom Srbov žijúcich v Kosove.
Nepokoje prebiehajú už od pondelka, zranilo sa pri nich 80 ľudí vrátane tridsiatich vojakov KFOR – 19 Maďarov a jedenástich Talianov. Kosovská vláda hovorí o zasahovaní z Belehradu, Srbom žijúcim v Kosove sa zas nepáči, že napriek dohode spred desiatich rokov sa stále nedočkali sľubovanej autonómie.
To všetko spôsobili aprílové voľby do štyroch mestských zastupiteľstiev na severe Kosova. Prinášame otázky a odpovede, ktoré vysvetľujú napätie na území, ktoré väčšina sveta považuje za nezávislý štát, no niektoré krajiny vrátane Slovenska ho stále vidia ako odštiepeneckú provinciu.
Čo je príčinou súčasných nepokojov?
V severokosovskom meste Zvečan žije asi 16-tisíc obyvateľov, pritom takmer všetci z nich sú srbskej národnosti. Aprílové voľby tu však vyhral albánsky starosta, ktorý na to potreboval len o niečo viac ako sto hlasov.
Voľby v štyroch regiónoch na severe Kosova totiž bojkotovala strana Srbská kandidátka, ktorá má medzi miestnymi Srbmi stranícky monopol a je de facto riadená Belehradom. Monopol mávala aj medzi voličmi, keďže za bežných okolností práve z jej radov pochádzajú starostovia v srbských oblastiach.
„Nedovoľte, aby sa do radníc dostali falošní starostovia,“ cituje BBC podpredsedu strany Igora Šimiča. „Nehlasovali za nich ani Albánci.“
Srbskí politici chceli bojkotom poukázať na to, že aj keď takzvaná Bruselská dohoda z roku 2013, ktorú sprostredkovala Európska únia, sľubovala Srbom v štyroch oblastiach na severe Kosova autonómiu, nikdy sa jej nedočkali.
Nakoniec bola účasť podľa miestnych médií len 3,5-percentná, hlasovalo 1567 ľudí. A podľa očakávania vyhrali albánski kandidáti, keďže väčšinou nemali protikandidátov.
Keď sa však snažili starostovia oficiálne prevziať svoje funkcie, budovy strážené jednotkami KFOR obkľúčili srbskí demonštranti. Po vojakoch hádzali zápalné fľaše a obuškami udierali do ich štítov, čím spôsobili aj niekoľko zlomenín. Autá misie zas posprejovali písmenom Z, známym ako symbol podpory ruskej agresie na Ukrajine.
NATO už oznámilo, že do Kosova pošle ďalších sedemsto vojakov.
Napätie v Kosove rastie. Priština žiada zásah vojakov NATO, Belehrad chce poslať vlastné jednotky Čítajte Ako reaguje kosovská vláda?
„Belehrad organizoval výhražnú kampaň, keď sa zločinecké skupiny ľuďom vyhrážali, tlačili na nich, vydierali ich, aby sa nezúčastnili na voľbách,“ povedal podľa CNN kosovský premiér Albin Kurti.
Na bratislavskej konferencii Globsec sa mal v stredu stretnúť aj so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom, ktorý pred voľbami Srbov v Kosove vyzýval, aby už viac netolerovali „cudziu okupáciu“. Vučič do Bratislavy nakoniec neprišiel.
Kurti hovorí o fašistickom násilí, za ktorým stoja zločinecké skupiny koordinované Belehradom. Tie podľa neho vyhrážkami či násilím prinútili kosovských Srbov, aby voľby bojkotovali.
Voľby podľa neho vláda zorganizovať musela, lebo samosprávy potrebujú mať vedenie. Tvrdí, že albánski starostovia budú konať v mene všetkých občanov a na Globsecu poznamenal, že im odporučil, aby si za svojich zástupcov vybrali Srbov.
Odmietol tiež návrh osobitného amerického vyslanca pre Balkán Gabriela Escobara, aby zvolených starostov presunuli mimo radníc alebo aby pracovali z domu. „Nemôžeme mať starostov na Zoome, sme demokratickou republikou. Demokratická republika sa nemôže podvoliť fašistickým milíciám,“ cituje ho Guardian.
O dohode z roku 2013 povedal, že niektoré jej podmienky sa nedali splniť. Ako jednu z nich spomenul to, že na čele polície v prevažne srbských oblastiach musí byť Srb.
