Ukrajina Rusko Online: Ukrajinský postup v okolí Bachmutu sa zastavil, ruské výpady nahradilo ostreľovanie

Ukrajinský prezident Zelenskyj a francúzsky prezident Macron potvrdili dohodu o podpore Francúzska pre Ukrajinu v oblasti schopností jej vzdušných síl. 

Zelenskyj vo štvrtok pricestoval na summit Európskeho politického spoločenstva  do moldavskej obce Bulboaca. Lídrom okrem iného povedal, že Kyjev chce na júlovom summite NATO vo Vilniuse počuť jasné rozhodnutie o budúcnosti Ukrajiny v Aliancii.

"Tento rok je o rozhodnutiach. V lete vo Vilniuse na summite NATO je potrebná jasná pozvánka na vstup pre Ukrajinu a sú potrebné aj bezpečnostné záruky na jej ceste k členstvu v NATO," povedal.

Macron Zelenského výzvu podporil, píše agentúra AP. Je podľa jeho slov nevyhnutné, aby vo Vilniuse boli Ukrajine poskytnuté pevné záruky, vierohodné záruky a jasná perspektíva. (TASR)

Ukrajinské úrady riešia prípad, keď sa v čase leteckého poplachu podľa miestnych obyvateľov neotvoril jeden kryt.

Kyjevčan, ktorý sa predstavil ako Jaroslav, stanici Suspilne povedal, že jeho žena a ďalší dvaja ľudia vrátane dieťaťa zomreli vo štvrti Desňanskyj, keď sa pokúšali dostať do protileteckého krytu, ale nikto im neotvoril.

"Ľudia dlho klopali, veľmi dlho klopali a nikto (neotvoril dvere)... Boli tam ženy, deti a nikto neotvoril. V tej chvíli to priletelo," opísal podľa serveru Ukrajinska pravda Jaroslav. Jeho žena podľa neho bežala do krytu aj s dieťaťom, ktoré úder prežilo. On sám bol v tej chvíli o kus ďalej, pretože sa snažil nájsť niekoho, kto by kryt otvoril. Podľa starostu Vitalija Klička na miesto spadli trosky rakety.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Civilian deaths in Kyiv spark outrage over closed bomb shelters.

The case of the three victims of the June 1 missile strike in Kyiv, who died while trying to enter a closed air defense shelter has sparked anger from Ukrainian officials and the public. https://t.co/PgKGgX4pRh

1.6.2023 o 20:18 · archivované: 1.6.2023 o 23:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Prípad vyvolal verejné pobúrenie a polícia smrť dvoch žien a dievčaťa vyšetruje, uviedla agentúra Reuters. Ukrajinska pravda napísala, že prokuratúra vyšetruje zdravotnícke zariadenie, kde bol pri vzdušnom útoku kryt uzavretý. Podľa miestnych médií prokurátori neskôr v súvislosti s týmto prípadom prehľadali kancelárie mestskej správy. Kličko okrem iného uviedol, že nariadil vedúcim mestských častí, aby okamžite skontrolovali, či sú všetky kryty v Kyjeve prístupné.

Kancelária generálneho prokurátora večer oznámila zadržanie štyroch ľudí v rámci vyšetrovania: predstaviteľa miestnych úradov, riaditeľa zdravotníckeho zariadenia a jeho námestníka, ktorí sú podozriví z nedbanlivosti s vážnymi následkami, a tiež strážcu krytu, ktorému hrozí obvinenie z ohrozenia s následkom smrti.

Prezident Zelenskyj vyjadril sústrasť pozostalým a zdôraznil, že je povinnosťou miestnych úradov, aby kryty boli otvorené a prístupné 24 hodín denne. "Nikdy viac sa nesmie zopakovať situácia z tejto noci v Kyjeve," vyhlásil podľa serveru RBK-Ukrajina.

Rusko vracia na univerzity ideologický predmet. Študenti sa budú učiť o úpadku Západu či o viere v ruský štát, majú podľa Kremľa urobiť z vysokoškolákov „vlasteneckých intelektuálov“. Pre učiteľov zas môžu znamenať stratu zamestnania.

Moskva žiada predĺženie misie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu v Záporožskej atómovej elektrárni. Šéf agentúry Grossi na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN opätovne vyjadril obavy o bezpečnosť elektrárne.

"Budeme naďalej podporovať všetky kroky riaditeľa MAAE a očakávame predĺženie misie v ZAES, prípadne návštevu samotného (Rafaela) Grossiho v elektrárni," uviedol šéf ruskej štátnej agentúry Rosatom Alexej Lichačov.

Predstavil tiež súbor odporúčaní, ktoré by podľa neho Moskva aj Kyjev mali dodržiavať, aby sa vyhli úniku rádioaktívneho materiálu. Vyzval zároveň na ukončenie ostreľovania elektrárne a jej okolia.

Elektráreň by podľa Grossiho nemala slúžiť ako vojenská základňa či sklad vojenského vybavenia, ako sú napríklad tanky a iné ťažké zbrane. Šéf MAAE tiež vyzval na zaistenie externého zdroja energie pre elektráreň a dodal, že elektráreň by mala byť ochránená pred prípadnou sabotážou.

Lichačev vyhlásil, že Rusko Grossiho odporúčania dodržiava. Obvinil však Kyjev, že plánuje útoky na elektráreň. Ukrajina tiež opakovane obviňuje Rusko z ostreľovania ZAES a faktu, že ruské jednotky elektráreň využívajú ako "pevnosť" a nechcú z nej stiahnuť svoje jednotky.

Ruské sily obsadili najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe krátko po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vo februári 2022 nariadil inváziu na Ukrajinu. Jej šesť reaktorov je už niekoľko mesiacov odstavených. Elektráreň však na prevádzku kľúčových chladiacich systémov a ďalších bezpečnostných prvkov stále potrebuje elektrickú energiu i kvalifikovaný personál. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na brífingu v Moldavsku povedal, že na summite cítil podporu mnohých krajín, niektoré mu mali sľúbiť aj ďalšie stíhačky F-16.

Diskutovalo sa aj o obrane ukrajinského neba a možnej spolupráce ohľadom protivzdušnej obrany naprieč celou Európou. "Kým nezískame viac moderných stíhačiek, potrebujeme viac Patriotov," povedal prezident Ukrajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európa sa stretla v ruskej záujmovej zóne. Nemôžeme byť neutrálni, povedal Ódor v Moldavsku Čítajte 

USA nakúpia pre Ukrajinu protilietadlové systémy Gepard. Americké ministerstvo obrany uzavrelo s firmou Global Military Products zmluvu v hodnote viac ako 118 miliónov dolárov.

„Spoločnosť Global Military Products Inc získala kontrakt v hodnote 118 375 740 dolárov na nákup a dodávku protilietadlových systémov Gepard," uviedol Pentagon.

USA v stredu oznámili ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v sume 300 miliónov dolárov. Jeho súčasťou je nové vybavenie protileteckej obrany, delostrelectva, protitankové zbrane a munícia predovšetkým pre ručné zbrane. Konkrétne balík zahŕňa muníciu pre systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety protivzdušnej obrany AIM-7, systémy protivzdušnej obrany Avenger, protilietadlové systémy Stinger, presne navádzanú leteckú muníciu, letecké rakety Zuni a muníciu pre drony.

Mesto Bratislava a UNICEF vyzvali na vytrvanie v podpore utečencov z Ukrajiny. Urobili tak na stretnutí v Bratislave. Práve samosprávy majú jedinečnú možnosť riešiť potreby utečencov, vyhlásil regionálny riaditeľ UNICEF Philippe Cori.

Ukrajina uvalila sankcie na ruského majiteľa britských novín Independent a Evening Standard. Ako uvádza The Guardian, Alexander Lebedev hostil aj bývalého premiéra Johnsona na honosných večierkoch v Londýne. 

Rozhodnutie Ukrajiny uvaliť sankcie na Lebedeva prijala Rada národnej bezpečnosti a obrany krajiny 19. októbra 2022, predtým však neboli oznámené. 

Sankcie bránia Lebedevovi, ktorý vlastní značné turistické aktíva na okupovanom Kryme, presúvať finančné prostriedky z Ukrajiny a uskutočňovať finančné transakcie v rámci krajiny. Rozhodnutie naznačuje, že Lebedev je „osoba priamo alebo nepriamo kontrolovaná obyvateľmi cudzieho štátu alebo konajúca v ich záujme“.

„Je dôležité vyslať signál, že v tejto dobe nemôže byť niekto neutrálny – buď sme na strane agresie alebo sme na strane spájania sa,“ povedal premiér Ľudovít Ódor na summite v Moldavsku. Diskutoval aj s prezidentom Zelenským.

Légia Sloboda Ruska zverejnila dve videá, na ktorých sú zachytené výbuchy geolokalizované televíziou CNN v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti. Légia tvrdí, že zasiahli vojenské ciele. 

Skupina protiputinovských bojovníkov uvádza, že jedno video zachytáva „výbuch munície a mínometu nepriateľa po presnej delostreleckej práci“. Televízia CNN geolokalizovala video s výbuchom do Šebekinského okresu v Belgorodskej oblasti, nedokáže však overiť tvrdenie o úspešnom zásahu.

K druhému videu légia uvádza: „Naďalej sa delíme o jasnú prácu delostrelectva: na pochode bola zničená kolóna raketometov Grad (BM-21).“ a dodáva, že „spolu s bratmi z RDZ (Ruského dobrovoľníckeho zboru) pokračujeme v demilitarizácii Putinovej armády“. Použili pritom termín demilitarizácia, ktorý Kremeľ uvádzal ako jeden zo svojich cieľov pri invázii na Ukrajinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Priniesť vojnu k Rusom. Po útoku na Moskvu vyjadrujú obavu aj prokremeľské médiá Čítajte 

Na videu je podľa CNN vidieť dym zo zjavného miesta zásahu, ale nie je jasné, či bola zasiahnutá nejaká ruská vojenská technika.

Légia, ktorú tvorí niekoľko stoviek ruských občanov bojujúcich na Ukrajine pod velením ukrajinských bezpečnostných síl, predtým zverejnila video s tvrdením, že sa nachádzajú „blízko hranice našej vlasti“. Jeden z bojovníkov Ruského dobrovoľníckeho zboru zase vo videospráve povedal, že „opäť raz bojujú na ruskom území“.

Ruský dobrovoľnícky zbor tiež prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram obvinil „Putinovu armádu“, že zasiahla „ruské dediny a osady“. „Bohužiaľ, nemôžeme zabezpečiť evakuáciu civilistov z pohraničných oblastí, pretože armáda Ruskej federácie tieto oblasti ostreľuje a tým komplikuje evakuáciu,“ uviedol Ruský dobrovoľnícky zbor a dodal: „Zostaňte vo svojich domovoch, nebojte sa. Vojaci Ruského dobrovoľníckeho zboru nie sú vo vojne s civilistami.“

Euromaidan Press
@EuromaidanPress

More Russian equipment destroyed by pro-Ukraine Russian fighters: allegedly, a Grad column
"Together with our brothers from the RDK, we continue to demilitarize Putin's army," LSR posts
🎥 https://t.co/InPm7vMbFF https://t.co/G3tQ1uVxMk

Length: (00:00)

1.6.2023 o 14:01 · archivované: 1.6.2023 o 16:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Pre Slovensko ani pre Ukrajinu neexistujú lepšie bezpečnostné záruky než členstvo v NATO. Šéf slovenskej diplomacie Wlachovský to povedal na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO v Osle.

"Ukrajinky a Ukrajinci si zaslúžia život v mieri. Ako pre Slovensko, tak ani pre nášho východného suseda neexistujú lepšie bezpečnostné záruky než je členstvo v Aliancii. A je aj v našom záujme, aby ich Ukrajina jedného dňa dostala. Lebo práve to je jediná garancia, že hrôzy vojny za našimi hranicami sa viac nebudú opakovať," vyhlásil Wlachovský.

Súčasne pripomenul, že Ukrajina dostala už na bukureštskom summite NATO v roku 2008 prísľub členstva v Aliancii.

Hlavným témami dvojdňových rokovaní v Osle, ktoré sa skončili vo štvrtok, boli prípravy rozhodnutí Aliancie na júlový summit v litovskom Vilniuse, ako aj rozvoj politických vzťahov medzi NATO a Ukrajinou s dôrazom na ďalšiu pomoc tejto krajine. Ministri diskutovali aj o potrebe posilnenia východného krídla NATO vrátane Slovenska.

"Verím, že na summite vo Vilniuse otvoríme v júli novú kapitolu politických aj praktických vzťahov medzi Ukrajinou a NATO," dodal šéf slovenskej diplomacie. (TASR)

Ruské útoky proti Ukrajine za uplynulý deň podľa ukrajinských predstaviteľov zabili sedem civilistov a ďalších 31 zranili. Útoky zasiahli 144 ukrajinských obcí a 112 infraštruktúrnych zariadení. 

Pri nočnom raketovom útoku na Kyjev zomreli traja civilisti vrátane jedného dieťaťa a ďalších 16 ľudí trpelo zranenia, uviedol starosta ukrajinského hlavného mesta Kličko. V Doneckej oblasti podľa jej gubernátora Kyrylenka ruské útoky zabili dvoch civilistov a ďalších piatich zranili.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Priniesť vojnu k Rusom. Po útoku na Moskvu vyjadrujú obavu aj prokremeľské médiá Čítajte 

V meste Vovčansk v Charkovskej oblasti ruské sily zabili staršieho muža a zranili jednu ženu, oznámil gubernátor oblasti Synjehubov.

Chersonskú oblasť ruská armáda za uplynulý deň zasiahla 61-krát. Pri útokoch údajne jeden civilista zomrel a piati, vrátane jedného dieťaťa, boli zranení. Vo štvrtok ráno ruské ozbrojené sily zasiahli obytnú budovu v meste Cherson a zranili dvoch civilistov, uviedli na komunikačnej platforme Telegram miestne úrady. (SITA)

Minister obrany Martin Sklenár potvrdil záujem Slovenska podieľať sa na pláne Únie dodávať Ukrajine muníciu. "Slovensko má pre to potrebné kapacity i odborné znalosti," povedal Sklenár.

Delostreleckú muníciu podľa slovenského ministra vyrába 15 firiem v 11 členských štátoch európskeho bloku.

So šéfom zastúpenia EÚ na Slovensku Vladimírom Šuchom dnes hovoril aj o možnostiach podpory výrobných kapacít slovenského obranného priemyslu aj zo zdrojov EÚ.

Šéf NATO Stoltenberg zopakoval, že Ukrajina má právo brániť sa. Reagoval tak na otázku ohľadom postoja aliancie k útokom na ruskom území, najmä k útoku bezpilotného lietadla z 30. mája.

"Teraz máme presne rovnakú pozíciu, akú sme mali na začiatku (totálnej) vojny... Ruská agresívna vojna proti Ukrajine je očividným porušením medzinárodného práva, pričom právo na sebaobranu je zakotvené v Charte OSN,“ povedal Stoltenberg.

"Prezident Putin, Moskva, začali túto vojnu a môžu ju ukončiť - to je spôsob, ako vytvoriť mier a stabilitu a zabezpečiť, aby vojna už ďalej neeskalovala," dodal na tlačovej konferencii šéf NATO. (Kyiv Independent)

Počet obyvateľov Rakúska oficiálne presiahol deväť miliónov. K 1. januáru tohto roku v krajine žilo 9 104 772 ľudí, čo je o 125 843 alebo tiež o 1,4 percenta viac ako rok predtým. Ide o najvýraznejší nárast od 2. svetovej vojny.

Podľa rakúskeho štatistického úradu sú za nárastom počtu obyvateľov výlučne prisťahovalci, najmä tí z Ukrajiny.

"Je to najväčší nárast počas jedného roka za dobu existencie druhej republiky," uviedol šéf Štatistického úradu Tobias Thomas. "Obyvateľstvo pritom rástlo výlučne vďaka imigrácii zo zahraničia," zdôraznil Thomas.

Vlani sa do Rakúska prisťahovalo takmer o 137-tisíc ľudí zo zahraničia viac, ako koľko ich z krajiny odišlo. Rozdiel je väčší ako v čase vrcholiacej utečeneckej krízy v roku 2015. Viac ako 67-tisíc ľudí pritom prišlo z Ukrajiny napadnutej Ruskom. (ČTK)

Poslanci Európskeho parlamentu v zrýchlenom právnom konaní odobrili nové nariadenie o podpore výroby munície. Cieľom je urýchliť dodávky munície a rakiet na Ukrajinu a pomôcť členským štátom obnoviť vyprázdnené vojenské sklady. 

Za nový právny predpis hlasovalo 446 poslancov, 67 boli proti a 112 sa zdržalo. Europoslanci teraz začnú rokovania s Radou EÚ (členské štáty) s cieľom dosiahnuť politickú dohodu, o ktorej bude parlament hlasovať v júli v Štrasburgu.

Nariadenie má zavedením cielených opatrení vrátane financovania vo výške 500 miliónov eur zvýšiť výrobnú kapacitu členských krajín EÚ a nahradiť súčasný nedostatok najmä munície a ďalších produktov obranného priemyslu. Európska komisia bude monitorovať ich dostupnosť.

Účinnosť nariadenia sa vyhodnotí do polovice roka 2024 a podľa výsledkov sa môže zvážiť predĺženie opatrení a zvýšenie rozpočtu. (TASR)

Situácia v Bachmute sa zmenila. Veliteľ ukrajinských pozemných síl Syrskyj konštatoval, že ruské útoky ustali, no podľa neho ide len o dočasný útlm. Navyše sa znásobilo ostreľovanie. 

Pokračoval, že ukrajinské sily v týchto dňoch prestali postupovať na pozíciách okolo Bachmutu.

"Došlo k dočasnej zmene formátu operácie, ktorá súvisela so stiahnutím wagnerovcov a ich nahradením armádnymi a výsadkovými jednotkami. Súčasná situácia preto môže pôsobiť pokojne. Ale, žiaľ, je to len dočasný útlm," uviedol Syrskyj.

Rusko na Medzinárodný deň detí poškodilo na Ukrajine detskú polikliniku, tri školy aj škôlku. Ukrajinský minister zahraničia Kuleba pripomenul, že Rusi zabili aj deväťročné dievča.

Od začiatku ruskej vojenskej invázie zomrelo na Ukrajine najmenej 484 detí a ďalších 992 utrpelo zranenia. Oznámila to na Medzinárodný deň detí ukrajinská generálna prokuratúra. 

Generálna prokuratúra v súčasnosti vyšetruje viac ako 2900 trestných činov spáchaných ruskou armádou na deťoch. Patria k nim vražda a ublíženie na zdraví, sexuálne násilie, útoky na inštitúcie a zariadenia pre deti, deportácia, nútené vysídlenie a únosy.

Prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že na Ukrajine bolo od začiatku ruskej agresie poškodených viac ako 2500 vzdelávacích inštitúcií, pričom 256 z nich bolo úplne zničených.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Utiekli pred Putinovou vojnou a žijú na Slovensku. Deti nakreslili, čo chcú ukázať svetu (archívny text) Čítajte 

"Deň detí má byť o bezpečnom detstve, lete, živote... Ale dnes je (tento deň) o nových zločinoch (Ruskej federácie) proti ukrajinským deťom," uviedla ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská. Dodala, že práve na Medzinárodný deň detí bolo pri útokoch na hlavné mesto Kyjev zabité 9-ročné dievča a ďalšie zranené dieťa previezli do nemocnice.

Ukrajina tvrdí, že od začiatku invázie 24. februára 2022 bolo do Ruska z Ukrajiny nezákonne prevezených 20-tisíc detí a niektoré z nich boli dané na adopciu. (TASR)

Premiér Ódor na summite v Moldavsku rokuje o bezpečnosti, hybridných hrozbách aj o Ukrajine. Pri okrúhlom stole sedí vedľa ukrajinského prezidenta Zelenského a šéfa európskej diplomacie Borrella.

Ukrajina chce na júlovom summite NATO vo Vilniuse získať "jasné" rozhodnutie o svojej budúcnosti v Severoatlantickej aliancii. Povedal to prezident Zelenskyj na úvod summitu lídrov Európskeho politického spoločenstva.

Rokovania, ktoré sa konajú v Moldavsku, začala prezidentka Sanduová, a potom hneď odovzdala slovo práve Zelenskému.

Ukrajinský prezident, ktorého prítomnosť na samite nebola vopred oznámená, hovoril aj o dôležitosti jednoty. Spomenul, že ruský teror v jeho krajine aj naďalej pokračuje, pri nočnom útoku zomreli v Kyjeve traja ľudia.

Summitu na zámku neďaleko ukrajinskej hranice sa zúčastňuje viac ako 40 európskych lídrov, sú medzi nimi aj francúzsky prezident Macron či nemecký kancelár Scholz. (ČTK)

Šéf diplomacie EÚ Borrell dúfa, že stretnutie európskych lídrov na summite Európskeho politického spoločenstva vyšle Rusku silnú správu o európskej jednote. Summit  má ukázať jednotu Európy pri obrane medzinárodných hraníc.

"Je dôležité, aby sa táto správa dostala k Rusku," povedal Borrell pri príchode na summit.

Rusko a Bielorusko sa na summite nezúčastňujú nie preto, že by ich organizátori nechceli pozvať, ale preto, že šéf Kremľa  Putin rozpútaním vojny na Ukrajine vylúčil Rusko z európskeho spoločenstva, vyhlásil Borrell.

Starosta Kyjeva požiadal o pozastavenie činnosti správcu okresu a vedúceho zdravotníckeho zariadenia. Dôvodom je vyšetrovanie okolností smrti troch ľudí počas posledného ruského úderu na Kyjev.

"Apeloval som na kanceláriu prezidenta a vládu, ktoré sa dohodnú na vymenovaní a odvolaní prednostov obvodov hlavného mesta, o pozastavení výkonu funkcie prednostu Desňanského obvodu Ratnikova, pričom pokračuje vyšetrovanie, či bol v noci otvorený kryt na poliklinike, v blízkosti ktorého zomreli traja ľudia," uviedol starosta Kyjeva Kličko.

Švajčiarsky zbrojársky koncern Ruag napriek odmietavým signálom z vlády oficiálne požiadal o export 96 vyradených tankov Leopard 1. Potvrdil to švajčiarsky štátny sekretariát pre hospodárstvo pri ministerstve hospodárstva.

Švédsky minister zahraničných vecí Billström vyhlásil, že jeho krajina splnila všetky podmienky pre vstup do NATO. Vyzval Turecko a Maďarsko, aby umožnili vstup Švédska do tohto vojenského obranného zoskupenia. 

"Je čas, aby Turecko a Maďarsko začali s ratifikáciou švédskeho členstva v NATO. Toto nikdy nebol šprint, je to maratón a my teraz vidíme jeho cieľ," povedal Billström na zasadnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov NATO v nórskej metropole Oslo.

Billström poukázal na to, že vo štvrtok vstupuje vo Švédsku do platnosti nový protiteroristický zákon, čo je podľa dohody podpísanej s Tureckom posledný krok. Vyjadril presvedčenie, že na stretnutí so zástupcami Turecka už v najbližších dňoch dôjde k výraznému pokroku smerom k členstvu Švédska v NATO. "Po tomto stretnutí príde ratifikácia," vyhlásil Billström.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na zasadnutí šéfov diplomacie krajín NATO v Osle tiež oznámil, že "v blízkej budúcnosti" navštívi Ankaru, aby presadil ratifikáciu členstva Švédska. Návštevu podnikne po nedávnom znovuzvolení Recepa Tayyipa Erdogana za prezidenta.

"Samozrejme, som si istý, že Švédsko bude členom, a pracujeme na tom, aby sa to stalo čo najskôr," dodal Stoltenberg. Informoval tiež, že sa tento týždeň s Erdoganom už rozprával telefonicky a "zdôraznil mu, aké dôležité je pokročiť" s členstvom Švédska. (TASR)

Príslušníci orgánov činných v trestnom konaní  na Ukrajine vyšetrujú okolnosti, ktoré viedli k úmrtiu troch ľudí počas posledného ruského útoku na ukrajinské hlavné mesto. V čase leteckého poplachu sa totiž neotvoril jeden kryt. 

Kyjevčan, ktorý sa predstavil ako Jaroslav, opísal, že jeho žena a ďalší dvaja ľudia vrátane dieťaťa zomreli v Desňanskej štvrti, keď sa pokúšali dostať do miestneho protileteckého krytu, ale nikto im neotvoril.

Mestský úrad citoval starostu mesta Klička, ktorý povedal: „Policajti vyšetrujú polikliniku a jej územie v Desňanskom okrese v hlavnom meste. Začalo sa trestné stíhanie." konštatoval.

"Ľudia dlho klopali, veľmi dlho klopali a nikto (neotvoril dvere)... Boli tam ženy, deti a nikto neotvoril. V tej chvíli to priletelo, "opísal podľa serveru Ukrajinska pravda Jaroslav. Jeho žena podľa neho bežala do krytu aj s dieťaťom, ktoré úder prežilo. On sám bol v tej chvíli neďaleko, pretože sa snažil nájsť niekoho, kto by kryt otvoril. Neskôr Ukrajinská pravda napísala, že prokuratúra vyšetruje zdravotnícke zariadenie, kde zostal pri vzdušnom údere kryt uzavretý. (The Guardian, ČTK)

Ruský dobrovoľnícky zbor, skupina protiputinovských ruských občanov, odmietla, že by ostreľovala civilistov. Tvrdí, že vo štvrtok sa začala ich „druhá fáza“ v Rusku. 

Jeden z ich bojovníkov vo videospráve hovorí, že „opäť raz bojujú na ruskom území“. „Čoskoro sa objaví predmestie Šebekina,“ uviedla skupina, odkazujúc na obec v ruskej pohraničnej Belgorodskej oblasti.

Správa prišla v čase nárastu cezhraničného ostreľovania v Šebekine a ďalších pohraničných okresoch v posledných dňoch. Belgorodský gubernátor uviedol, že pri ostreľovaní vo štvrtok skoro ráno utrpelo zranenia päť ľudí. Deň predtým informoval, že zo Šebekina a neďalekého mesta Grajvoron evakuujú deti.

Ruský dobrovoľnícky zbor však prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram obvinil „Putinovu armádu“, že zasiahla „ruské dediny a osady“.

„Bohužiaľ, nemôžeme zabezpečiť evakuáciu civilistov z pohraničných oblastí, pretože armáda Ruskej federácie tieto oblasti ostreľuje a tým komplikuje evakuáciu,“ uviedol Ruský dobrovoľnícky zbor a dodal: „Zostaňte vo svojich domovoch, nebojte sa. Vojaci Ruského dobrovoľníckeho zboru nie sú vo vojne s civilistami.“ (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj povedal, že námorný prístav Pivdennyj je v súčasnosti prakticky zablokovaný. Ak sa Rusku bude naďalej tolerovať blokovanie plavby v Čiernom mori, potom by podobnými krokmi mohli trpieť aj iné krajiny. 

„Svet vie, akú zásadnú úlohu zohráva náš námorný vývoz obilia z pohľadu svetovej potravinovej bezpečnosti. Vo všeobecnosti je bezpečnosť v Čiernom mori a účinnosť medzinárodného práva týkajúceho sa plavby celosvetovo dôležitým bezpečnostným faktorom,“ povedal Zelenskyj.

Poznamenal taktiež, že z troch prístavov zahrnutých do čiernomorskej obilnej dohody je námorný prístav Pivdennyj prakticky zablokovaný. Nahromadilo sa tam viac ako jeden a pol milióna ton poľnohospodárskych produktov, najmä obilia, ktoré očakáva najmenej desať krajín. Zelenskyj uviedol, že medzi tieto krajiny patria Turecko, Egypt, Bangladéš a Čína. Zdôraznil, že čím menej potravín sa bude do týchto krajín dodávať, tým vyššie budú ceny potravín pre obyvateľstvo.

„Blokáda jedného prístavu na Ukrajine vytvára mimoriadne vážne riziká pre rôzne krajiny. A to sú štáty, kde sa Rusko stále snaží využiť svoje vzťahy s nimi,“ podotkol Zelenskyj. Poďakoval tiež všetkým, ktorí pomáhajú Ukrajine zvýšiť bezpečnostný priestor v Čiernom mori a vyvíjajú tlak na Rusko, aby odblokovalo dodávky potravín. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pricestoval na summit Európskeho politického spoločenstva do moldavského mesta Bulboaca. Zelenskyj je prvý z celkovo 47 európskych lídrov, ktorý na summit pricestovali.

Zároveň ide o jeho prvú návštevu v Moldavsku od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Moldavská prezidentka Maia Sanduová ho privítala na zámku Mimi v Bulboace, kde sa uskutoční druhý summit EPC. Jeho vznik inicioval francúzsky prezident Emmanuel Macron a slovenskú republiku na podujatí zastupuje premiér Ľudovít Ódor, ktorý už taktiež pricestoval na miesto.

Stretnutie EPC má ukázať silu európskej diplomacie zjednotenej proti Rusku. (TASR)

Prieskum Globsecu, podľa ktorého je polovica Slovákov presvedčená, že za vojnu na Ukrajine môže Západ alebo Ukrajina, je ďalším dôkazom geopolitickej rozpoltenosti a zraniteľnosti slovenskej spoločnosti. Píše Matúš Ritomský.

Premiér Ódor rokoval s podpredsedníčkou vlády Ukrajiny pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľhou Stefanišynovou. Stretnutie sa uskutočnilo v rámci medzinárodnej konferencie Globsec Bratislava Forum 2023.

Slovensko je podľa Ódora pripravené zdielať s Ukrajinou svoje skúsenosti s prípravami na vstup do EÚ, napríklad pri implementácii reforiem alebo zosúlaďovaní právnych predpisov.

„Slovensko naďalej pevne podporuje Ukrajinu v jej snahách začleniť sa do euroatlantických štruktúr. Sme priamymi susedmi, preto je pre nás dôležitý aj rozvoj cezhraničnej spolupráce. Plne si uvedomujeme, že bezpečnosť a stabilita Ukrajiny má priamy dosah aj na bezpečnosť a stabilitu Slovenska,“ vyjadril sa Ódor.

Americký prezident Biden schválil nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v celkovej výške až 300 miliónov dolárov. Zahŕňa dodatočnú muníciu pre bezpilotné lietadlá a celý rad ďalších zbraní.

Oznámenie pomoci prichádza v čase, keď Rusko pokračuje v útokoch na ukrajinskú metropolu Kyjiv a ruské hlavné mesto Moskva taktiež čelilo útoku bezpilotných lietadiel.

Americkí predstavitelia uviedli, že nič nenasvedčuje tomu, že by pri moskovských útokoch, z ktorých Kremeľ obvinil Ukrajinu, boli použité drony alebo munícia vyrobené v USA.

Bidenova administratíva uviedla, že dala Ukrajine jasne najavo, že zbrane vyrobené v USA by sa nemali používať na útoky na území Ruska.

Nový balík pomoci obsahuje muníciu na posilnenie spôsobilostí ukrajinskej protivzdušnej obrany na odrazenie ruských leteckých útokov na Kyjev.

Poskytuje tiež muníciu pre raketové batérie Patriot a vysokomobilné delostrelecké raketové systémy HIMARS, ako aj systémy protivzdušnej obrany Avenger a Stinger, zariadenia na odstraňovanie mín, protipancierové náboje, neriadené letecké rakety Zuni, okuliare na nočné videnie, približne 30 miliónov nábojov do ručných zbraní a nezverejnené množstvo ďalšej delostreleckej munície. (SITA)

Medzi tromi obeťami ostreľovania Kyjeva je jedno dieťa narodené v roku 2012. Pôvodne Kyjev informoval o dvoch deťoch. Po útoku hlásia aj 12 ranených a poškodenú detskú polikliniku.

Informovala o tom britská stanica BBC, ktorá pred tým s odvolaním sa na kyjevskú mestskú vojenskú správu a primátora Vitalija Klička informovala o dvoch detských obetiach tohto útoku.

Z paľbou zasiahnutých dvoch okresov mesta Kyjev okrem toho hlásia 12 zranených vrátane jedného dieťaťa, uviedli miestne úrady.

Počas nočného útoku bola troskami poškodená detská poliklinika v mestskej časti Desňanskyj. Administratíva Kyjeva nateraz nešpecifikovala, o aké úlomky ide.

V tej istej štvrti dostali zásah aj dve školy, okresná policajná stanica a materská škola. V mnohých bytových domoch sú rozbité okná a dvere a "tlaková vlna strhla balkón".

V niekoľkých ďalších oblastiach mesta tiež padali trosky a boli rozbité okná. Na jednom mieste bolo poškodené potrubie na prívod teplej vody.

BBC informovala, že ráno bol v meste Kyjev opäť vyhlásený letecký poplach. Monitorovacie služby avizovali hrozbu útoku balistickými raketami a tvrdia, že sú namierené priamo na Kyjev. (TASR)

Ukrajina má dôkazy, že na deportáciách ukrajinských detí, civilných rukojemníkov i vojnových zajatcov sa priamo podieľajú aj bieloruské orgány. Štát nemá informácie o 180-tisíc ukrajinských deťoch, ktoré boli na Ruskom okupovanom území.

Pri nočnom útoku na Kyjev zomreli traja ľudia. S odvolaním sa na záchranné služby o tom informoval kyjevský primátor Vitalij Kličko, pričom spresnil, že dve z obetí sú deti vo veku asi päť a 12 rokov. Štyri ďalšie osoby utrpeli zranenia.

Podľa britskej stanice BBC, ktorá podotkla, že ide predbežnú bilanciu, bolo pri nočnom útoku na Kyjev zranených najmenej sedem osôb.

Noc na štvrtok bola vo veľkých ukrajinských mestách pomerne pokojná, ale nadránom bol vo viacerých regiónoch vrátane Kyjeva a Kyjevskej oblasti vyhlásený letecký poplach, uviedla BBC.

Podľa miestnych médií bolo v Kyjeve počuť výbuchy. Mestská vojenská správa tvrdí, že šlo o zásah protivzdušnej obrany, doplnila BBC. (TASR)

Premiér Ódor rokoval s českým premiérom Fialom o povojnovej obnove Ukrajiny či energetike. Premiéri vyzdvihli dobré vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Českom. Ódor aj Fiala sa stretli aj s francúzskym prezidentom Macronom.

Premiér Ódor sa stretol s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Témou rozhovoru boli aj aktuálne výzvy, ktorým obe krajiny čelia, ako bezpečnostné otázky, ekonomika či vojna na Ukrajine.

Prezident Macron na Slovensku povedal, že Francúzsku záleží na regióne strednej a východnej Európy a všetky členské štáty Únie, či už malé alebo veľké, považuje za rovnako dôležité.

„Francúzsko je dôležitým strategickým partnerom a naše krajiny spájajú výborné vzájomné vzťahy. Francúzske firmy majú na Slovensku rozsiahle zastúpenie, pôsobia vo viacerých sektoroch a patria medzi významných zamestnávateľov. S prezidentom Emmanuelom Macronom sme diskutovali aj o ďalšom rozvoji bilaterálnych vzťahov, najmä v oblasti energetiky,“ povedal Ľudovít Ódor.

Slovenská republika s Francúzskou republikou aktívne spolupracuje a koordinuje sa, napríklad v oblasti jadrovej energie či diverzifikácie energetických zdrojov.

Francúzsky prezident pricestoval na oficiálnu návštevu Slovenskej republiky. Počas návštevy Bratislavy absolvoval stretnutie s prezidentkou Čaputovou a vystúpil aj na konferencii Globsec. (SME)