BRUSEL. Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vyzval lídrov Kosova a Srbska, aby po pondelkových "absolútne neprijateľných" zrážkach na severe Kosova okamžite zmiernili napätie.
Násilie vyvolané nedávnymi komunálnymi voľbami v Kosove si v pondelok vyžiadalo 30 ranených vojakov z mierovej misie KFOR pod vedením NATO. Vojaci sa dostali do zrážok so srbskými demonštrantmi.
Borrell vyzval na upokojenie
Borrell uviedol, že sa rozprával s kosovským premiérom Albinom Kurtim a so srbským prezidentom Alexandrom Vučičom a povedal im, aby sa vyhli akýmkoľvek ďalším jednostranným krokom.
"Požiadal som obe strany, aby okamžite a bezpodmienečne podnikli opatrenia na zmiernenie napätia," povedal šéf diplomacie EÚ.
Čína podporila Srbsko po potýčkach v Kosove medzi vojakmi NATO a etnickými Srbmi Čítajte Borrell spresnil, že kosovské úrady musia zastaviť policajné operácie sústredené na budovy komunálnych úradov na severe Kosova a srbskí demonštranti sa musia stiahnuť.
Varoval, že EÚ už rokuje o prípadných opatreniach, ak jednotlivé strany konfliktu budú odmietať navrhované kroky smerujúce k uvoľneniu situácie.
Posily pre misiu KFOR
Severoatlantická aliancia neskôr oznámila, že do oblasti vysiela posily.
"Nasadenie ďalších síl NATO v Kosove má zabezpečiť, aby sily KFOR mali kapacity potrebné na udržanie bezpečnosti v súlade s mandátom Bezpečnostnej rady OSN," uviedol admirál Stuart B. Munsch, veliteľ veliteľstva spojeneckých síl v Neapole. Dodal, že "násilie sa musí skončiť".
V reakcii na pondelkové potýčky na severe Kosova Severoatlantická aliancia v utorok oznámila, že tam vysiela ďalších 700 vojakov, aby pomohli potlačiť násilné protesty. Aliancia tiež uviedla do pohotovosti ďalší prápor pre prípad, že by sa nepokoje rozšírili.
"Rozhodli sme sa vyslať ďalších 700 vojakov z operačných záložných síl pre západný Balkán a uviesť do vysokej pohotovosti ďalší prápor záložných síl, aby mohli byť nasadené v prípade potreby. Sú to preventívne kroky," spresnil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Veľkosť práporu sa zvyčajne pohybuje od 300 do asi 1000 vojakov.
Následok bojkotu volieb
Srbi, ktorí tvoria približne šesť percent obyvateľstva Kosova, bojkotovali minulomesačné komunálne voľby v severokosovských mestách, kde majú väčšinu. To umožnilo etnickým Albáncom ovládnuť miestne samosprávy. Volebná účasť pritom dosiahla menej než 3,5 percenta.
Mnoho Srbov žiada stiahnutie kosovských policajtov, ako aj odvolanie novozvolených starostov albánskeho pôvodu, pretože ich nepokladajú za svojich zástupcov.
Napätie sa zhoršilo v pondelok, keď sa Srbi pokúšali silou preniknúť na radnicu v meste Zvečan. Kosovská polícia dav rozohnala slzotvorným plynom.
Vojaci mierových síl KFOR sa ich snažili od polície oddeliť. Neskôr na rozohnanie davu použili štíty a obušky. Protestujúci reagovali hádzaním kameňov, fliaš a Molotovových koktailov na vojakov.
Kosovo vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska, ale Belehrad a jeho spojenci Peking a Moskva to odmietli uznať. Tým prakticky zabránili Kosovu dostať kreslo v OSN. Srbi žijúci v Kosove sú stále prevažne lojálni Belehradu, predovšetkým tí na severe, kde tvoria väčšinu, a odmietajú každý krok Prištiny smerujúci k upevneniu svojej moci nad regiónom.
