Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Písal sa rok 1956, keď spoluzakladateľka spoločnosti Mattel a jej dospievajúca dcéra stáli pred výkladom obchodu vo Švajčiarsku. Očarila ich asi 30-centimetrová bábika s platinovým účesom, silne nalíčenými očami a našpúlenými perami, ktorá sedela na lanovej hojdačke.
Bábika, model nemeckej výroby predávaný pod názvom Bild Lilli, bola v tom čase v tejto časti Európy obľúbená – všeobecne sa považovala za sexuálnu hračku alebo žartovný darček pre mužov.
Nie je jasné, či Ruth Handlerová, obchodná manažérka z Kalifornie, ktorá v tom čase dovolenkovala v Európe, vedela, čo je Lilli zač. Historici nemajú jasno ani v tom, kde sa obchod vlastne nachádzal – v obľúbenom hračkárstve Franza Carla Webera v Luzerne, v trafike alebo v bare?
V článku sa dočítate aj:
- o čo premýšľa Barbie v očakávanom filme
- kto bola Bild Lilli
- ako sa bábika postupne menila do dnešnej podoby
Bez ohľadu na to Lilli robila to, na čo ju určili. Zaujala Handlerovú, ktorá si bábiku vzala domov a o tri roky neskôr predstavila jej americkú dvojníčku – Barbie.
Sexualizovaná, nie sexi
Barbie je dnes jednou z najznámejších detských hračiek na svete. V očakávanom filme ju hrá Margot Robbiová.
Filmové trailery naznačujú, že umelecká snímka bude skúmať existenciálne témy, keď bude herečka cestovať z „Barbielandu“ do „skutočného sveta“. „Premýšľali ste už niekedy o smrti?“ pýta sa Barbie svojich priateľov v jednej scéne.
Možno príde aj na tému jej sexuality – alebo jej nedostatku.
„Je to plastová bábika,“ povedala Robbiová nedávno pre Vogue. „Cítila by vôbec sexuálnu túžbu? Nie, nemyslím si, že by mohla... je sexualizovaná, ale nikdy by nemala byť sexi.“
Povedzte niečo také Lilli.
Na začiatku bola karikatúra
Zahanbujúca európska predchodkyňa Barbie bola oplzlá karikatúra, ktorú vyvinuli muži pre mužov. Lilli sa zrodila ako povojnová komiksová postavička v nemeckých novinách Bild Zeitung, uviedla M. G. Lord, autorka knihy „Forever Barbie: the Unauthorized Biography of a Real Doll“ (Navždy Barbie: neautorizovaný životopis naozajstnej bábiky).
„Bola to pornografická karikatúra,“ spresnila Lordová pre denník Washington Post.
Postavička sa v Nemecku stala nesmierne populárnou. Jeden z autorov prvých reklám na Barbie povedal Lordovej, že muži si bábiku vešali na spätné zrkadlo auta alebo ju brali do barov, kde jej v rámci svojej predstavy o humore dvíhali sukňu alebo sťahovali nohavice.
Lilli bola „zlatokopka, exhibicionistka a prostitútka“, povedala Lordová. Mala voľné mravy, malý mozog a telo dievčaťa z kalendára, často iba skromne oblečené.
Už v prvom komikse o Lilli sa mladá žena pýta veštkyne na adresu „vysokého, krásneho a bohatého muža“, uvádza nemecký denník Der Spiegel.
V ďalšom komikse, ktorý spomína Lordová, sa Lilli objavuje v byte svojej priateľky a zakrýva si nahé telo novinami. Pri obrázku je nápis: „Pohádali sme sa a on si vzal späť všetky darčeky, ktoré mi dal.“
Bábika s prsami
V roku 1956 sa Handlerová s dcérou Barbarou vrátili do Kalifornie s niekoľkými bábikami Lilli. Účtovné doklady v Schlesingerovej knižnici na Harvardovej univerzite dokazujú, že Handlerová v roku 1956 kúpila takmer tucet bábik Lilli a neskôr si objednala ďalšie bábiky leteckou poštou.
Jednu bábiku si Barbara nechala vo svojej izbe, ale ostatné bábiky Handlerová odniesla do spoločnosti Mattel – hračkárskej firmy, ktorú založila spolu s manželom Elliotom Handlerom a Haroldom Matsonom v roku 1945.
Všetky bábiky populárne v tom čase vyzerali ako deti. Handlerová chcela už roky vytvoriť detailne prepracovanú bábiku pre deti, ale jej nápady jej väčšinou mužskí kolegovia zamietli s tým, že výroba by bola príliš náročná.
„Všetkých vydesila myšlienka vyrábať bábiku s prsami,“ vysvetlila Handlerová.
Práve to ju pritiahlo k výkladu obchodu vo Švajčiarsku. „Vtedy som ešte nevedela, kto je Lilli,“ povedala pre knihu Lordovej. „Videla som len telo dospelého človeka, ktoré som sa roky snažila opísať.“
Zavŕšená premena
Predtým, ako Lilli mohla uviesť na trh v Spojených štátoch, však potrebovala zmeniť dizajn. Bola to prvá premena Barbie.
V priebehu ďalších rokov ešte Handlerová a ďalší dizajnéri spoločnosti Mattel uvoľnili bábike pery, zjemnili jej obočie a vybielili jej pokožku. V jednom momente boli bradavky a prsia skorého prototypu jemne vypilované. Časom pre Barbie vytvorili detailne prepracovaný šatník.
Skutočná premena sa však týkala jej osobnosti. S pomocou prieskumu trhu spoločnosť Mattel pretvorila bábiku z nejasnej pornografickej mužskej fantázie – „na vysokom podpätku prostitútky“, ako to vyjadril autor knihy „Barbie a Ruth“ Robin Gerber – na módnu ikonu strednej triedy, ktorú poznáme dnes.
Spoločnosť Mattel nakoniec v roku 1964 odkúpila všetky patenty a autorské práva na Bild Lilli, čím sa premena bábiky zavŕšila.
„Handlerovej genialita spočívala vo vynájdení bábikinej osobnosti a jej následného premietnutia do hračky, ktorá bola predtým v Nemecku spájaná s nezákonným sexom,“ vysvetlila Lordová.
To, či Barbie v pripravovanom filme zažije dobrodružstvá, ktoré ju zavedú aj do Nemecka, zatiaľ jasné nie je.
Autor: Maham Javaidová
