SME
Pondelok, 25. september, 2023 | Meniny má Vladislav

Na traktory pripevňujú pancierové dosky. Ukrajinskí farmári pre úrodu riskujú životy

Polia sú smrtiacimi pascami.

Sedemdesiatosem ročná Lidija Ljašenková drží za hrsť reďkoviek, o ktorých hovorí, že vyrastli zo semien darovaných dobrodincami.Sedemdesiatosem ročná Lidija Ljašenková drží za hrsť reďkoviek, o ktorých hovorí, že vyrastli zo semien darovaných dobrodincami. (Zdroj: Alica Martinsová pre Washington Post)

Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.

Ukrajinskí poľnohospodári po celej krajine sa vinou vojny rozhodujú medzi životom a smrťou – stojí sadenie semien za riziko, že neúmyselne odpália nevybuchnutú muníciu?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ruská invázia, ktorá trvá už pätnásty mesiac, urobila podľa tamojších úradníkov z Ukrajiny najviac zamínovanú krajinu sveta. Polia, ktoré sú pre poľnohospodárov životne dôležité, sa premenili na potenciálne smrtiace pasce.

V južnej pobrežnej Chersonskej oblasti, ktorá má najúrodnejšiu pôdu v krajine, poľnohospodári opatrne prehľadávajú svoje polia a hľadajú na nich živú muníciu. Jazda traktorom alebo pluhom je príliš nebezpečná.

SkryťVypnúť reklamu

Šesťdesiatročný Andrij Puryk celé mesiace opatrne chodil hore-dolu po svojom rozľahlom území a holými rukami zbieral delostrelecké granáty. Odoka určoval, ktoré už vybuchli a ktoré nie.

„Od decembra do apríla sme deň čo deň kontrolovali polia,“ povedal Puryk. „Pozorne sme sa pozerali pred seba, na vzdialenosť desať metrov, a vyhodnocovali, čo vidíme.“

Keď boli z poľa odstránené všetky viditeľné stopy vojny, Puryk bol odhodlaný pestovať svoju úrodu tak ako každý rok. Na svoj traktor pripevnil pancierové dosky – dodatočnú ochranu pre prípad, že by minul nejakú muníciu.

„Za volantom som sedel len ja, ako najstarší,“ povedal. „Deti ešte musia žiť.“

Puryk prežil mesiace ťažkej okupácie – frontová línia prechádzala naprieč jeho farmou; bojové jednotky pri konfliktoch premenili jeho polia a sklady na bojiská. Ale aj po tom, ako ukrajinská armáda vyhnala ruské jednotky a bombardovanie sa zmiernilo, bolo ťažké vrátiť sa k práci.

SkryťVypnúť reklamu

Iní poľnohospodári používajú traktory, ktoré sa dajú ovládať na diaľku, aby minimalizovali nebezpečenstvo. Niektorých, ktorí sa pokúšali osiať polia na vlastnú päsť, zabili alebo zmrzačili míny.

Podľa oficiálnych odhadov ukrajinského ministerstva agrárnej politiky a potravinárstva a kyjevskej ekonomickej školy spôsobila ruská invázia ukrajinskému poľnohospodárskemu sektoru škody vo výške viac ako 6,6 miliardy dolárov.

Poľnohospodárstvo je opakom ničenia

„Keď oslobodíme tieto územia, nebudeme ich môcť najbližšie tri, štyri alebo päť mesiacov využívať na poľnohospodárstvo, pretože ich budeme musieť odmínovať,“ povedal minister obrany Oleksij Reznikov. Podľa neho bude Ukrajina „čistiť“ svoje územie ešte mnoho rokov po skončení vojny: „Je to naša budúcnosť.“

SkryťVypnúť reklamu

Aby ľudia nemuseli pracovať na zamínovaných poliach, ale aby sa aj tak dostali k základným potravinám, ktoré potrebujú, začala iniciatíva Semená pre Ukrajinu budovať skleníky na pozemkoch nevhodných na poľnohospodárstvo. Ide o nedávno deokupované miesta po celej Ukrajine.

Rodiny dostávajú semená darované zo zahraničia, aby si mohli zasadiť čerstvé ovocie a zeleninu – alternatívu k dobrovoľným dodávkam humanitárnej pomoci, ktoré môžu byť nespoľahlivé.

„Je jednoduchšie a udržateľnejšie poskytnúť prostriedky na dopestovanie si vlastných potravín,“ povedal Volodymyr Kadygrob, ktorý túto iniciatívu založil. „Ľuďom dáva aj prácu a robí ich o niečo šťastnejšími. Poľnohospodárstvo je opakom vojny a ničenia.“

V Chersonskej oblasti žije aj 64-ročná Natalia Bušynská, ktorej Rusi ukradli všetky semená. „Preto tento rok nebolo čo zasiať,“ povedala Bušynská. Potom dostala balík Semená pre Ukrajinu, ktorý obsahoval semená kapusty, mrkvy, melónu, paradajky a kukurice.

SkryťVypnúť reklamu

Ošípané pomáhajú odmínovať polia

V severovýchodnej Charkovskej oblasti odmínovacie čaty pracujú denne od 6. do 18. hodiny. Niekedy aj oveľa dlhšie, ale koniec ich práce je v nedohľadne.

„Odmínovanie celej tejto oblasti, všetkých ciest a polí, bude trvať najmenej 70 rokov,“ povedal Oleksandr Marčenko, ktorý sa po ruskej invázii stal ženistom. „Čím dlhšie bude táto vojna trvať, tým viac rokov sa bude na odmínovanie pridávať.“

Marčenka a jeho troch kolegov povolali na manipuláciu s nevybuchnutou kazetovou muníciou a takzvanou okvetnou mínou. Na prepravu munície, ktorú nemôžu demontovať na mieste, majú k dispozícii nákladné auto. Kabína je pancierovaná, aby chránila vodiča v prípade výbuchu munície.

„Neustále sa cítite nepríjemne,“ povedal Marčenko. „Ak sa nebojíte, nemáte v tejto profesii čo robiť.“

SkryťVypnúť reklamu

Obyvatelia žiadajú ženistov, aby skontrolovali ich záhrady a dvory. Žiadosti sa počas dňa hromadia a splnené sú zvyčajne až večer, keďže posádka musí najprv dokončiť naliehavejšiu prácu.

Tridsaťšesťročný Vitalij Fesenko viedol veľký rodinný agropodnik na viac ako 7000 hektároch, keď sa z jeho polí stalo bojisko. Ruské aj ukrajinské sily nastražili na celom pozemku protitankové a protipechotné míny. Zatiaľ čo Fesenko čaká na príchod ženistov, jeho personál sa zmenšil z tridsiatich pracovníkov na troch.

Na susednom poli sa nachádza chliev. Majiteľ nechal na začiatku vojny otvorené dvere do ohrady, aby zvýšil šance ošípaných na prežitie. Keď sa Fesenko a jeho sused vrátili na svoje farmy v októbri, po oslobodení Charkovskej oblasti, zdalo sa, že ich úsilie bolo márne.

SkryťVypnúť reklamu

Fesenko ukázal na dieru, kde jedno zo zvierat spustilo mínu.

„Tie ošípané nám teraz pomáhajú odmínovať polia,“ povedal.

Vojna na Ukrajine

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Svet

Komerčné články

  1. Také veľké kníhkupectvo ako na Obchodnej už neotvoríme
  2. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  3. Až dve tretiny Slovenska majú mäkkú vodu. Čo na to naše cievy?
  4. Via Pribina spúšťa súťaž INOVÁTOR1
  5. Zamestnanci Mecomu súťažili na športových dňoch
  6. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka
  7. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát
  8. Rivalita až na dreň. Pozrite si najväčšie súboje v F1
  1. Zamestnanci Mecomu súťažili na športových dňoch
  2. Kaufland v Detve otvorí novú predajňu, čo v nej zákazníkov čaká?
  3. Via Pribina spúšťa súťaž INOVÁTOR1
  4. Príprava do školy nemusí byť nuda, HOME ju premení na zábavu
  5. Na nechránenom školskom dvore namerali v lete až 60 stupňov
  6. Kaufland postavený z dreva? Áno, Bratislava má európsky unikát
  7. Voľba srdcom je nespoľahlivá. Toto je najlepšia pomôcka
  8. Richard Sulík: Volvo je pre Slovensko absolútna zmena hry
  1. Prešov si dlho pýtal obchvat, stáva sa slovenským skokanom 15 400
  2. Hladinka smeruje do Košíc! 6 968
  3. Ak podceníte pri stavbe toto, pripravte sa na vyššie účty 6 824
  4. Ochutnajte zo Španielska viac. Spojte návštevu Madridu s Toledom 5 080
  5. Plánujete nové bývanie o pár rokov? Čas na jeho kúpu je teraz 3 979
  6. 50-tisíc dovolenkárov si kúpilo zájazd cez SME 2 170
  7. Získajte 50% zľavu na predplatné SME.sk. Tu zistíte viac 2 084
  8. Oblačno, miestami roboti. Ďalší diel pútavého sci-fi komiksu 2 006
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ostnatý plot na maďarsko-srbskej hranici.

Dôvodom takéhoto kroku môže byť nedostatok príslušníkov pohraničnej stráže.


TASR 4m
Kuba.

Kubánsky minister zahraničných vecí udalosť označil za teroristický útok.


TASR 19m
Čínska pobrežná stráž vyháňa filipínskych rybárov od ostrovov v Juhočínskom mori, na ktoré má údajne nárok.

Čína si nárokuje 90 percent Juhočínskeho mora.


TASR 49m
Presídlencov nateraz umiestňujú v lokalite Kornidzor v južnom Arménsku, kde bolo zriadené centrum humanitárnej pomoci.

Väčšinu zo skupiny utečencov tvorili ženy a deti.


TASR 3 h
SkryťZatvoriť reklamu