Kým súčasný turecký prezident mal v médiách takmer neobmedzený priestor, meno kandidáta opozície tam niekedy ani nepadlo. Turecku bude ďalších päť rokov vládnuť autoritársky prezident Recep Tayyip Erdogan. Na rozdiel od iných autoritárskych lídrov však stále potrebuje aspoň naoko demokratické voľby, na ktorých záleží aj jeho voličom.
Turecko sa zásadne nezmení, no môže sa stať, že stratí ešte viac mladých a že vzťahy s Úniou budú naďalej zhoršovať, vraví pre SME VLADIMÍR BÍZIK z Centra bezpečnostných a vojensko-strategických štúdií Univerzity obrany v Brne.
Čo sa v rozhovore dočítate?
- V čom zlyhala turecká opozícia?
- Sú voľby v Turecku férové a slobodné?
- Prečo voľby rozhodli najmä utečenci.
- Ako si upevní Erdogan moc?
- Čo to bude znamenať pre Turecko a Západ?
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan získal v prezidentských voľbách 52 percent a vo funkcii tak pokračuje. Dalo sa to očakávať?
Erdogan odchádza z týchto volieb posilnený, no zároveň aj trochu oslabený. Je to prvý raz, čo musel svoj post obhajovať v druhom kole, Turecko doteraz druhé kolo prezidentských volieb nezažilo. Výsledok tiež ukazuje, že za neho hlasovalo 52 percent ľudí, čo nie je nejaký obrovský náskok. Spoločnosť je rozdelená a Erdogan rozhodne nemá svoju pozíciu istú, takže aj napriek svojmu postu musí o voličov bojovať.
Erdoganov súper, líder opozície Kemal Kiličdaroglu získal 48 percent. Sú tieto voľby premrhanou šancou pre tureckú opozíciu?
Vladimír Bízik. (zdroj: archív V.B.)Kiličdaroglu sa musel potýkať s tým, že súčasná vláda a prezident majú pod palcom naozaj takmer všetky domáce médiá, súdnictvo, políciu a dnes už i armádu. Jediné miesto, kde prakticky zostala sloboda, bola volebná urna. Pre opozíciu to je obrovský problém. Kým Kiličdaroglu mal minimálny priestor v médiách a väčšina o ňom takmer neinformovala, Erdogan bol v televízii neustále. Dokonca aj keď televízia inštruovala voličov, ako voliť, na ilustračnom volebnom lístku bol len portrét Erdogana, zatiaľ čo kandidát opozície mal len anonymnú siluetu. Telekomunikačný úrad navyše zastavil hromadné esemesky od opozície, ktoré vyzývali na volenie a rozoslané boli iba SMS od štátnych úradov, ktoré však medzi riadkami vyzývali na podporenie prezidenta.
Zároveň sa však hovorí, že Kiličdaroglu je veľmi necharizmatický človek a že odkedy je na čele najväčšej opozičnej strany, žiadne voľby nevyhral. Napriek tomu sa mu podarilo zostaviť veľmi širokú koalíciu z často personálne aj ideologicky veľmi rôznorodých strán. V prvom kole navyše viedol pozitívnu a energickú kampaň, takže si nemyslím, že by opozícia svoju šancu premrhala. Urobila takmer všetko, čo jej systém dovoľoval.
Mal by iný opozičný kandidát väčšiu šancu?
Dlho sa hovorilo o tom, že Kiličdaroglu je slabý kandidát, a aj keď ukázal, že trochu kampaňovať vie, diskutuje sa o tom opäť. Napriek tomu by bolo veľmi ťažké postaviť iného kandidáta. V Turecku je veľmi populárny starosta Istanbulu Ekrem İmamoğlu. Ten vyhral dokonca aj vo voľbách, ktoré sa museli opakovať a mal ešte väčší náskok nad kandidátom Erdoganovej strany AKP. Erdogan sa Imamogla zjavne bojí, a preto možnému vyzývateľovi hádzal všetky možné polená pod nohy. Dnes mu dokonca hrozí väzenie a nemohol pre to ani kandidovať vo voľbách. Vďaka kontrole nad súdnym aparátom sa tak Erdogan zbavil najvýznamnejšieho súpera. Opozícia by teda aj mala lepších kandidátov, ale nemohli ich do volieb postaviť.
Dajú sa voľby v Turecku považovať za slobodné a férové?
