MOSKVA. Azerbajdžan a Arménsko tvrdia, že sa dohodli na vzájomnom uznaní územnej celistvosti. Podľa správ ruských médií vyhlásenia v tomto duchu zverejnili arménsky premiér Nikol Pašinjan a azerbajdžanský prezident Ilham Alijev vo štvrtok počas zasadnutia Najvyššej eurázijskej hospodárskej rady v Moskve. Informovala o tom stanica Deutsche Welle (DW).
"Chcem potvrdiť, že Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na vzájomnom uznaní svojej územnej celistvosti a na základe toho môžeme povedať, že smerujeme k urovnaniu našich vzťahov," citovala v tejto súvislosti tlačová agentúra TASS slová Nikolu Pašinjana.
Pašinjan už v pondelok na tlačovej konferencii v Jerevane povedal, že uznáva územnú celistvosť Azerbajdžanu, ktorá zahŕňa aj Náhorný Karabach - avšak pod podmienkou zaistenia bezpečnosti arménskeho obyvateľstva, pripomenula DW.
Alijev v reakcii na to vo štvrtok zdôraznil, že Baku a Jerevan majú možnosť dosiahnuť mierovú dohodu, "najmä vzhľadom na to, že Arménsko oficiálne uznalo Karabach ako súčasť Azerbajdžanu".
Spor o Náhorný Karabach
Náhorný Karabach, Arménmi obývaná enkláva v Azerbajdžane, je zdrojom konfliktu medzi oboma kaukazskými susedmi od rozpadu Sovietskeho zväzu v roku 1991. Spory medzi etnickými Arménmi a turkickými Azerbajdžancami trvajú však už viac ako storočie.
Azerbajdžan roku 2020 prevzal kontrolu nad oblasťami, ktoré v horskej enkláve a jej okolí kontrolovali etnickí Arméni, a odvtedy pravidelne obmedzuje prístup k jedinej prístupovej ceste spájajúcej Náhorný Karabach s Arménskom, od ktorej je enkláva finančne a vojensky závislá, dodala agentúra Reuters.
Pašinjan na stretnutí v Moskve obvinil Azerbajdžan, že blokovaním jedinej pozemnej cesty z Arménska do Náhorného Karabachu spôsobil humanitárnu krízu.
Označil to za "priame porušenie" prímeria z roku 2020, ktorým sa skončila šesťtýždňová vojna medzi oboma krajinami. V nadväznosti na to Pašinjan vyzval na vyslanie medzinárodnej misie, ktorá by situáciu zhodnotila.
Agentúra Reuters pripomenula, že cestu známu ako Lačinský koridor, ktorá by mala byť pod kontrolou ruských mierových síl, začali azerbajdžanskí aktivisti blokovať v polovici decembra a Baku na nej v apríli postavilo kontrolné stanovište.
Azerbajdžan tvrdí, že k tomuto kroku pristúpil, pretože Arménsko využívalo túto trasu na posielanie zbraní do Náhorného Karabachu, čo Arménsko popiera.
Na rokovaní v Moskve Alijev tvrdenia Pašinjana odmietol. Následne - ako uviedol Reuters - sa obaja lídri sa ešte niekoľko minút hádali v ruštine, kým ruský prezident Vladimir Putin - ktorý vyvíja nové úsilie o sprostredkovanie dohody medzi Jerevanom a Baku - rozhovor ukončil.
Napriek ostrej výmene názorov Pašinjan aj Alijev uviedli, že v poslednom čase došlo k pokroku smerom k dohode založenej na vzájomnom uznaní územnej celistvosti.
Rozhovory zorganizoval Putin
Putin mal neskôr zorganizovať trojstranné rozhovory s Alijevom a Pašinjanom, na ktorých mali mať možnosť "pokojne a vecne o všetkom hovoriť".
Rusko je tradične hlavným sprostredkovateľom medzi oboma krajinami, ktoré ležia na juhozápadnom okraji bývalého Sovietskeho zväzu a ktoré za tri desaťročia od rozpadu bývalej superveľmoci viedli dve veľké vojny.
Rusko, sústreďujúce svoju pozornosť na vojnu na Ukrajine, čelí výzve udržať si rolu sprostredkovateľa v arménsko-azerbajdžanskom konflikte.
Vlastné úsilie o zblíženie oboch strán konfliktu vyvíjajú Spojené štáty i Európska únia. Ruský minister obrany Sergej Šojgu podľa agentúry RIA, citovanej agentúrou Reuters, na margo toho povedal, že Západ sa snaží zasahovať do konfliktu a diskreditovať ruskú mierovú politiku.
Medzi nevyriešené otázky medzi oboma stranami patria práva a bezpečnosť približne 120-tisíc etnických Arménov žijúcich v Náhornom Karabachu, ktorý je medzinárodne uznaný ako súčasť Azerbajdžanu.
