V rodnom dome diktátora sa budú policajti školiť o ľudských právach. Rakúsko sa po siedmich rokoch diskusií rozhodlo, ako naložia s domom v Braunau am Inn.
Podľa nového plánu rakúskeho ministerstva vnútra by priestory budovy mali slúžiť na školenia policajtov o ľudských právach. Vláda chce Hitlerov rodný dom do roku 2025 premeniť na vzdelávacie stredisko zaoberajúce sa problematikou ľudských práv.
Prestavba bude Rakúsko stáť približne 20 miliónov eur. V roku 2026 by sa tam mal nasťahovať aj miestny policajný zbor. Výstavba má podľa verejnoprávnej televízie ORF začať na jeseň tohto roku.
Keď rakúska vláda pred siedmimi rokmi získala dom do štátneho vlastníctva, vtedajší minister vnútra Wolfgang Sobotka po zasadnutí odborníkov vyslovil obavy z krajne pravicového turizmu, pre ktoré dom chceli zbúrať.
„Hitlerov dom zdemolujeme. Základy môžu ostať, ale na tomto mieste vyrastie nová budova. Bude slúžiť na charitatívne účely alebo pre miestne autority,“ citovali ho vtedy rakúske noviny Die Presse.
Nový plán
Hitler sa narodil v roku 1889 na najvyššom poschodí budovy v Braunau, ktorá podľa plánov ministerstva bude čoskoro slúžiť aj ako policajná stanica. Po anexii Rakúska k nacistickému Nemecku v roku 1939 jeho dom pretvorili na chrám venovaný vodcovi.
Štát kontroverznú budovu zhabal ešte v roku 2016 od súkromnej vlastníčky Gerlindy Pommerovej, ktorá ju prenajímala od roku 1972. Úrady jej vyplatili odškodné vo výške osemstotisíc eur.
Pommerová trojposchodový dom odmietala predať a posledných päť rokov stál úplne prázdny, pretože ho nedovolila zrekonštruovať. Dovtedy budova slúžila ako centrum pre ľudí s telesným postihnutím.
V správe dokončenej v roku 2016 sa odborná komisia pre riešenie Hitlerovho rodiska vyslovila za spoločensko-charitatívne alebo úradno-administratívne využitie.
Historické dedičstvo
V rakúskej spoločnosti nie je zhoda o tom, či je správne nechať budovu stáť, aj keď bude slúžiť novému účelu. Kritika naďalej pramení z obáv, že sa budova stane styčným miestom pre neonacistov.
„Dokonca som bol svedkom toho, ako sem chodia ľudia z Talianska alebo Francúzska, aby budovu mohli obdivovať,“ povedal BBC braunauský učiteľ Josef Kogler. „Raz sa ma jeden Francúz opýtal, či náhodou neviem, kde je Hitlerove rodisko. Je to ťažké pochopiť.“
Niektorí zasa hovoria, že by mali priestory zostať nedotknuté. Sú súčasťou histórie Európy a spadajú pod národné dedičstvo. Preto sa uvažovalo aj možnosti použiť dom na charitatívne alebo zmierovacie účely, prípadne vybudovať na tomto mieste múzeum.
Z prieskumu na vzorke tisíc opýtaných v marci tohto roku vyplynulo, že vytvorenie inštitúcie, ktorá by sa zaoberala témami národného socializmu, spomienok, antifašizmu, tolerancie a mieru podporilo 53 percent respondentov, zatiaľ čo 23 percent chcelo priestory zbúrať a len šesť percent je za súčasné riešenie.
Podľa historika Olivera Rathkolba však bola v prieskume zle naformulovaná otázka: pýtala sa totiž na založenie inštitúcie zameranej na národný socializmus, čo môže znieť ako „zahrávanie sa s mýtom o Hitlerovi“, povedal pre ORF. Nemožno redukovať nacistický režim iba na Hitlera, ale je dôležité taktiež poukázať na vinu celej spoločnosti.
Rakúšania po anexii v roku 1939 tvorili podľa historika Davida Arta osem percent populácie tretej ríše. Oddiely SS boli z trinástich percent tvorené Rakúšanmi, až 75 percent veliteľov v táboroch smrti boli podľa Arta Rakúšania.
Zbúranie budovy by mohlo byť v medzinárodnej komunite vnímané ako neochota rakúskej verejnosti vyrovnať sa so svojou nacistickou minulosťou, píše ORF.
Autor: Samuel Skala
