Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
NAPA. Jim Perry zaniesol starú roztrhanú knihu, ktorú našiel pri upratovaní svojho domu v kalifornskom meste Napa, do knižnice bez okolkov, myslel si totiž, že personál knižnice to akurát tak pobaví.
„Toto je stará kniha, ktorá je v našej rodine už päť generácií,“ povedal Perry na recepcii Verejnej knižnice Saint Helena.
Knihu odovzdal a odišiel, pričom knižnici o sebe nezanechal žiadne informácie či kontaktné údaje.
Kniha Rodinné dejiny Spojených štátov od historika Bensona Lossinga, ktorú si podľa Perryho pred takmer sto rokmi vypožičal starý otec jeho manželky, však mohla skutočne pochádzať z pôvodnej zbierky knižnice.
Je to jediná kniha tohto druhu, o ktorej Verejná knižnica Saint Helena vie, že skutočne pochádza z čias, keď ešte len začínali za mesačný poplatok požičiavať knihy svojim návštevníkom domov.
„Toto je rozhodne najstaršia kniha, akú som kedy videla,“ povedala Chris Kreidenová, riaditeľka knižnice. „Už sme mali vypožičané položky dva alebo tri roky, možno päť, ale nikdy nič takto dlho.“
Pre Kreidenovú a jej zamestnancov bolo vrátenie knihy 10. mája začiatkom nečakanej cesty, ktorá priniesla príbeh knihy do spravodajských kanálov v celej krajine. Nakoniec sa o ňom dopočul aj sám Perry.
Február 1927
Pred niekoľkými týždňami sa Perry rozhodol pretriediť neporiadok vo svojom dome, vrátane starých škatúľ, ktoré roky ležali neotvorené.
„Mám 75 rokov, ale som veľmi zdravý,“ povedal. „Nechcem však svojim deťom zanechať hromadu vecí z minulosti.“
Viac ako tri desaťročia žil Perry so svojou manželkou Sandrou v meste Saint Helena, kde jej rodina žila od roku 1840. Po manželkinej smrti v roku 2015 sa rozhodol, že sa presťahuje na juh do neďalekej Napy. Spolu s ním cestovali aj škatule so starými knihami, ktoré sa v rodine dedili.
Keď ich tento mesiac vybaľoval, mnohé z nich umiestnil na police vo svojom dome. Všimol si však, že kniha o histórii kedysi patrila knižnici, a tak sa ju rozhodol vrátiť.
Bola vypožičaná v roku 1927, približne v čase, keď ju starý otec jeho manželky, John McCormick, mohol potrebovať, aby svoje dve malé dcéry mohol učiť o amerických dejinách, povedal Perry.
Knihu si prezrel a odišiel do Saint Helena, aby ju vrátil. „Nevedel som, aká je výnimočná,“ povedal Perry.
Ešte v ten istý deň zamestnanec knižnice nechal knihu Kreidenovej na stole. Keď vošla do kancelárie, aby sa na ňu pozrela, Kreidenová okamžite zistila, že táto kniha je staršia ako väčšina kníh, ktoré doteraz videla.
Bola poriadne opotrebovaná. Okraje stránok boli krehké a hnedé. Väzba, ktorá vyzerala ako kožená, bola na niektorých stranách uvoľnená.
Kniha sa podľa nej rozpadala.
Kreidenová ju opatrne zdvihla a otvorila. Na poslednej strane bola vyblednutá čierna pečiatka s termínom výpožičky – február 1927. Na zadnej strane obálky stálo, že kniha môže byť požičaná „dva týždne“. Poplatok za omeškanie bol päť centov za deň.
(zdroj: Archív Verejnej knižnice Saint Helena)Kniha mala aj dve čísla, ktorými sa identifikovali knihy knižnice v čase jej založenia.
Čísla pravdepodobne znamenajú, že kniha bola súčasťou pôvodného fondu, keď knižnica ponúkala bezplatnú čitáreň, a od tých, ktorí si chceli vziať knihy domov, vyberala mesačne 25 centov.
Druhé číslo mohlo byť knihe pridelené, keď mesto v roku 1892 prevzalo knižnicu a aktualizovalo jej inventár, vysvetlila Kreidenová.
Veľký návrat
Po tom, ako knihu našla na svojom stole, zisťovala od svojich zamestnancov, kto ju vrátil, pretože chcela zistiť všetky miesta, kde kniha bola. Nevedeli však, kto to bol.
Napriek tomu Kreidenová vedela, že má v rukách dobrý príbeh – veľký návrat knihy po takmer sto rokoch. Zavolala teda reportérovi z denníka Saint Helena Star, pretože si myslela, že to čitateľov záhada pobaví.
Mala pravdu. Čoskoro príbeh prevzali miestne televízne stanice. Potom o tom informovali médiá v celej krajine.
A tak sa kniha v istom zmysle opäť dostala k Perrymu.
Ten sa jedného večera minulý týždeň práve uložil do postele v hotelovej izbe v Minnesote, kde sa zúčastnil na svadbe, aby si na svojom iPade pozrel miestne správy. Na jeho prekvapenie sa v nich objavila informácia o knihe.
Dočítal sa, že ak by Verejná knižnica Saint Helena stále účtovala poplatky za omeškanie, dlžník by dlhoval viac ako 1700 dolárov.
Perry najskôr s rodinou žartoval, že má asi „problém“, ale povedal si, že aj tak do knižnice zavolá, aby sa dozvedel viac o tom, čo považoval len za oneskorene vrátenú knihu. V utorok ráno sa dovolal Chris Kreidenovej.
Vysvetlila mu históriu knihy a povedala mu, že pravdepodobne bola súčasťou pôvodného fondu knižnice, ako aj súčasťou inventára na inom bývalom mieste – v budove Carnegie, ktorá bola postavená v roku 1908.
„Bolo to veľmi obohacujúce,“ zhodnotil. „Nečakal som, že bude mať veľkú hodnotu.“
Kniha je odvtedy umiestnená vo vitríne pri vchode do knižnice vedľa fotografií čitárne a budovy Carnegie. Je otočená zadnou stranou obálky, na ktorej je vidieť pečiatku s dátumom vrátenia.
Čoskoro bude kniha možno uložená do archívnej škatule alebo odovzdaná miestnej historickej spoločnosti na ďalšie uchovanie, povedala Kreidenová.
Zatiaľ je však vystavená ako výnimočný príklad časom overenej pripomienky.
„Nikdy nie je neskoro vrátiť knihu do knižnice,“ dodala Kreidenová.
