Martin Poliačik je zástupca riaditeľa kancelárie Globsecu v Kyjeve.
Totálna vojna, ktorú Putinovo Rusko rozpútalo v Ukrajine vo februári 2022, je vďaka moderným technológiám intímnou súčasťou našich každodenných životov. V čase, keď takmer každý telefón dokáže prenášať kvalitný obraz aj zvuk, sa k nám cez sociálne siete dostávajú zábery, vďaka ktorým si na vojnu môžeme takmer siahnuť. Tým aj rastie množstvo dôkazového materiálu o páchaní vojnových zločinov, ktoré v medzinárodnom prostredí vyvolávajú oprávnený dopyt po stíhaní a potrestaní.
Zo zachytených odposluchov komunikácie medzi ruskými vojakmi, ale aj z materiálov, ktoré ukrajinská armáda a tajná služba odoberá zajatým vojakom či nachádza na ich mŕtvych telách, vyplýva podozrenie, že mnohé akcie, ktoré viedli k mučeniu, týraniu či zabíjaniu civilistov, neboli izolovanými činmi morálne dezorientovaných jednotlivcov, ale plánovanou kampaňou, ktorej cieľom má byť postupné vymazanie ukrajinskej identity zo svetovej mapy.
Úrad ukrajinského generálneho prokurátora priebežne monitoruje všetky nahlásené skutky, zbiera dôkazový materiál a pripravuje podklady pre budúce súdne konania. Otázka je, kde budú prebiehať, koho sa budú týkať a či popri jednotlivých zverstvách konkrétnych jednotlivcov spravodlivosť dočiahne aj na samotnú podstatu dnešného stavu – rozhodnutie túto vojnu rozpútať.
Dôsledky zatykača už vidíme
Súdy aj tresty za vojnové zločiny, agresiu alebo genocídu sme tu už mali, asi najviac sa v tejto súvislosti spomína norimberský proces s vodcami nacistického Nemecka po druhej svetovej vojne či procesy s vojnovými zločincami po konfliktoch na území bývalej Juhoslávie.
