Umelecká galéria a múzeum Sainsbury Center v anglickom meste Norwich vyzvala návštevníkov, aby sa dotýkali umeleckých diel a exponátov.
Táto výzva sa týkala najmä plastiky z roku 1932 od anglického sochára Henryho Moora s názvom Matka a dieťa. Ide o približne 60-centimetrovú kamennú sochu, ktorá zobrazuje matku, ktorá dojčí dieťa. Návštevníci pri objímaní sochy majú zavrieť oči a vrátiť sa k svojej prvej spomienke na to, ako ich držali a chránili, keď boli sami deťmi, píše denník Guardian.
„Kto sa nedotkne mojich sôch, nerozumie im,“ hovorí Henry Moore na videozázname, ktorý cituje výkonný riaditeľ galérie Jago Cooper.
Ležať pod portrétom
Kurátori Sainsbury Center sa rozhodli obnoviť svoju stálu zbierku ako interaktívnu výstavu umenia s názvom Living Art pri príležitosti osláv 50. výročia.
„Umenie nie je súbor symbolov, ktoré treba čítať, je to emocionálny stav mysle... Ak máte prístup k tomuto emocionálnemu spojeniu, môžete ho uvoľniť,“ píše v sprievodnej publikácii Cooper.
Cooper a jeho tím sa snažili vzbudiť záujem ľudí o umenie aj inak ako len vizuálne. Návštevníkom umožnili napríklad postaviť sa do presklenej vitríny s 12 reflektormi uprostred radu sôch a malieb, alebo si ľahnúť do hojdacej siete pod zaveseným portrétom Diega Giacomettiho od jeho brata Alberta.
Podľa Guardianu si v priestoroch galérie tiež môžu vypočuť zvuk 200-ročnej maorskej flauty, tancovať s figúrkami dynastie Tang z prvého tisícročia či vytvárať vlastné umelecké diela.
„Chcem, aby tu ľudia pocítili umenie iným spôsobom. Chcem priviesť iný typ návštevníkov – ľudí, ktorí sa možno nepovažujú za tradičných návštevníkov múzeí, a najmä rodiny a mladších ľudí,“ povedal pre denník Daily Express Cooper.
Nie všetkých 500 diel v zbierke sa však možno dotýkať, dodal. Mnohé z nich by kontakt s ľuďmi mohol poškodiť alebo inak negatívne ovplyvniť.
Aj pre nevidomých
Koncept interakcie s umeleckými dielami však nie je úplne nový. V mnohých sochárskych parkoch po celom Spojenom kráľovstve sú ľudia vyzývaní, aby sa sôch dotýkali alebo na ne liezli.
V minulosti umelci vytvárali diela, po ktorých mohli návštevníci galérií prejsť, sadnúť si či ľahnúť, píše Daily Express. Niekoľko galérií tiež ponúka tzv. „dotykové prehliadky“ určené pre nevidomých.
Cooper pripúšťa, že niektorí tradicionalisti môžu výzvu dotýkania sa sôch vnímať negatívne či považovať ju za akúsi urážku. Zdôrazňuje však, že ostatné sochy v jeho galérii budú aj naďalej zreteľne označené nápisom „prosím, nedotýkajte sa“.
Autor: Adela Kováčová
