Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Ekvádorský prezident Guillermo Lasso neplánuje opäť kandidovať, a je mu jedno, kto ho nahradí. Vyhlásil to deň po tom, čo rozpustil Národné zhromaždenie, čím vyvolal ďalšie voľby, ale zároveň odvrátil pravdepodobné obvinenie, ktoré mu hrozilo.
„Mojím cieľom nie je zabrániť tomu, aby sa niekto vrátil do Ekvádoru,“ povedal denníku Washington Post vo štvrtok večer. Narážal tým na stranu svojho ľavicového rivala Rafaela Correu, najdlhšie slúžiaceho demokraticky zvoleného prezidenta krajiny, ktorý je v krajine stále vplyvným lídrom.
Namiesto toho plánuje využiť svoje posledné mesiace vo funkcii ako jeden z mála zostávajúcich stredopravých prezidentov Južnej Ameriky na presadzovanie výkonných nariadení zameraných na bezpečnosť, zdravotníctvo, vzdelávanie a infraštruktúru.
Bývalý bankár sa rozhodol vziať tento juhoamerický národ s 18 miliónmi obyvateľov do neznámych vôd, keď v stredu vyhlásil muerte cruzada – tzv. „vzájomnú smrť“.
Ide o ústavné opatrenie, na ktoré sa odvolal niekoľko dní pred hlasovaním o jeho odvolaní z funkcie v dôsledku obvinenia zo sprenevery. Teraz môže poslať zákonodarcov domov a vládnuť dekrétom až šesť mesiacov. Potom sa musia konať nové voľby.
Lasso obvinenia odmieta. Tvrdí, že sú politicky motivované a jeho priaznivci ich označujú za falošné. Je prvým ekvádorským prezidentom, ktorý aktivoval muerte cruzada, čo v skutočnosti skracuje jeho štvorročné funkčné obdobie na polovicu. Do ústavy bola pridaná v čase, keď bol prezidentom Correa.
Skúsený hráč pokru
Niektorí tento krok považovali za snahu vyhnúť sa obvineniu na poslednú chvíľu a kalkuláciu, že hlasy v politickom procese sú v jeho neprospech. Lasso však denníku Washington Post povedal, že sa pre muerte cruzada rozhodol už niekoľko dní predtým. Postupovať podľa neho začal až po tom, čo sa uistil, že má podporu armády. „Základom bolo zabezpečiť východisko z tejto politickej krízy,“ dodal.
Lídri vplyvného ekvádorského Domorodého hnutia, ktorému sa pripisuje kľúčová úloha pri zosadení troch predchádzajúcich prezidentov, uviedli, že na tento krok budú reagovať pouličnými demonštráciami. Do štvrtkového večera sa však žiadne zásadné protesty nekonali.
Correa, ktorý v stredu označil Lassov krok za protiústavný, sa zrejme sám snažil z neho neskôr vyťažiť. „Viete čo? Napriek jeho klamstvám a protirečeniam má Lasso pravdu – zažívame vnútorné nepokoje,“ napísal vo štvrtok bývalý prezident na Twitteri. „Poďme na tie voľby a zmetieme ich vo volebných miestnostiach.“
Ekvádorský ústavný súd vo štvrtok potvrdil Lassovo vyhlásenie a zamietol šesť žalôb, ktorých cieľom bolo zablokovať ho. Volebný súd uviedol, že predčasné parlamentné a prezidentské voľby sa budú konať už 20. augusta a prípadné druhé kolo prezidentských volieb v októbri. Lasso uviedol, že jeho strana plánuje nominovať kandidáta.
Simón Pachano, politológ z Fakulty latinskoamerických spoločenských vied v Ekvádore, tvrdí, že Lasso sa tak rozhodol predovšetkým preto, aby sa vyhol obžalobe. Odmietol prezidentove tvrdenia, že jednoducho nemá záujem znovu kandidovať. „Zdá sa mi, že nemá šancu vyhrať,“ povedal Pachano a s tým, že Lasso to vie. „Myslím si, že je to taký skúsený hráč pokru. Nikdy nedáva najavo emócie.“
Lasso, ktorý bol zvolený v roku 2021 a funkciu mal vykonávať do roku 2025, keď by sa mohol uchádzať o ďalšie štvorročné obdobie.
V stredu uviedol, že dostal podporu od viacerých zahraničných spojencov vrátane Spojených štátov. Americký veľvyslanec Michael J. Fitzpatrick po jeho vyhlásení uviedol, že Spojené štáty „rešpektujú vnútorné a ústavné procesy Ekvádoru“ a „budú pokračovať v spolupráci s ústavnou vládou, občianskou spoločnosťou, súkromným sektorom a ekvádorským ľudom“.
Latinskoamerický demokratický ústup
Lasso odmietol myšlienku, že Ekvádor je najnovšou latinskoamerickou krajinou, ktorá zažíva demokratický ústup. Je však ťažké ignorovať niekoľko nedávnych incidentov v regióne – od Brazílie, kde stúpenci bývalého prezidenta Jaira Bolsonara v januári vtrhli do hlavného mesta v snahe zvrátiť jeho volebnú prehru, cez Salvádor, kde prezident Nayib Bukele pozastavil kľúčové občianske slobody, aby potlačil gangy, až po Guatemalu, ktorá vyhnala protikorupčných prokurátorov a tento týždeň sa jej podarilo zatvoriť investigatívne noviny.
Peruánsky prezident Pedro Castillo, ktorý v decembri čelil obžalobe, sa pokúsil rozpustiť zákonodarný zbor a vládnuť dekrétom, ale na úspech mu chýbali ústavné právomoci alebo politická podpora. V ten deň bol odvolaný z funkcie a zatknutý.
Krízy v Peru a Ekvádore, hoci sa vyvíjali vo veľmi odlišnom kontexte, poukazujú na rozpad politického zastúpenia, povedal Alberto Vergara, politológ z Tichomorskej univerzity v Peru. V oboch krajinách došlo k dramatickej fragmentácii politických strán, čo viedlo k vzniku zákonodarných zborov, ktoré sa ukázali ako ťažkopádne a nepredvídateľné.
Kríza Ekvádoru však siaha ďaleko za hranice jeho národného zhromaždenia. Krajina, ktorá bola kedysi v porovnaní so svojimi susedmi považovaná za relatívne pokojnú, teraz trpí obchodom s drogami a násilím gangov.
Ekvádorský prezident vyhlásil vo viacerých častiach krajiny výnimočný stav, čo miestami pripomína Bukeleho stratégiu v Salvádore. V apríli zase povolil civilistom vlastniť a nosiť zbrane na sebaobranu.
A na budúci týždeň, ako povedal pre Washington Post, plánuje vydať nariadenie, ktoré má poskytnúť „väčšiu dôveru, pokoj a bezpečnosť orgánom činným v trestnom konaní, aby mohli používať svoje zbrane na ochranu nevinných občanov a tiež seba samých“.
Podľa Lassa nebolo ľahké skrátiť jeho prezidentské obdobie. Je však presvedčený, že jeho nástupcovia, ak budú čeliť podobnej politickej kríze, by sa nemali báť urobiť to isté.
„Odporúčal by som to každému budúcemu prezidentovi Ekvádoru,“ povedal.
Autor: Arturo Torres, Samantha Schmidtová
