Putin pochopil, že Rusom dodáva sebavedomie víťazstvo v druhej svetovej vojne. Preto z kultu vojny urobil stredobod ruskej kultúry, a to bol jeho majstrovský krok.
Kým na Západe ruská propaganda smeruje k čo najväčšej skaze, doma v Rusku sa snaží vytvoriť nových ľudí, hovorí pre SME odborník na ruskú propagandu IAN GARNER.
V rozhovore sa dočítate aj:
- čo sa ruské deti učia na hodinách vlastenectva,
- kto sú to "Z influenceri",
- a ako sa domáca propaganda líši od tej, ktorú Kremeľ šíri na Západe.
Vo svojej knihe máte príbeh 19-ročnej Aliny z Uralu, ktorá na internete píše nenávistné správy o Ukrajincoch. Ako sa z typickej tínedžerky stane verná podporovateľka invázie na Ukrajinu?
Je na to niekoľko dôvodov. Pre tínedžerku vyrastajúcu v súčasnom Rusku je veľmi ťažké vyhnúť sa politike a jazyku, ktorý používa ruský štát. Deti sa v školách zúčastňujú na hodinách vlastenectva, ktoré sú čoraz viac ideologické. Učia ich tam, prečo je vojna proti Ukrajine, ale aj vojna vo všeobecnosti pre Rusko dôležitá.

Učia ich názoru, že Rusko je obklopené nepriateľmi, dokonca aj vnútri štátu. Sú to podľa nich zradcovia, ktorí Rusko sklamali aj v 90. rokoch, keď prišlo k rozpadu Sovietskeho zväzu. Za nebezpečných považujú liberálov, demokratov, ľudí s inými, proeurópskymi hodnotami či kvír ľudí. Musia sa ich podľa režimu zbaviť alebo sa s nimi inak porátať, aby zachránili Rusko. Mladých ľudí v Rusku učia, že ich problémy nesúvisia s rozhodnutiami, ktoré Rusko urobilo, ale s vonkajšími hrozbami.
Alina je extrémny prípad. Nie každé ruské dieťa hovorí, že chce genocídu a súhlasí s hromadným vyvražďovaním Ukrajincov. Čím viac Rusov však bude vystavených hoci aj miernejšej forme takejto rétoriky, tým viac z nich si ju začne osvojovať na sociálnych sieťach. Možno nebudú hovoriť až také poburujúce veci, ale budú hovoriť, že sú proti Západu, že ho podozrievajú. To sa bude naberať a bude to podporovať ruský naratív, bez toho, aby si ruské deti uvedomili, že to robia.
Ruské deti musia v školách podstupovať povinné hodiny vlastenectva. Čo ich tam učia?
Učia ich, že byť Rusom znamená podporovať tzv. tradičné rodinné hodnoty. V každej škole prebieha niečo, čo sa dá preložiť ako „konverzácie o dôležitých veciach“, ktoré riadi Kremeľ. Deťom ukazujú, že správnu rodinu tvorí muž a žena, belosi a etnickí Rusi.
Ian Garner
- historik zaoberajúci sa najmä sovietskou a ruskou vojnovou propagandou
- študoval na Bristolskej univerzite v Anglicku a Štátnom konzervatóriu v Petrohrade
- titul PhD. získal na Torontskej univerzite v Kanade
- napísal dve knihy - jednu o bitke o Stalingrad a druhú o tom, ako kremeľská propaganda vplýva na mládež v súčasnom Rusku.
Učia ich hrdosti na ruskú vojenskú históriu. Padlých vojakov vykresľujú ako mučeníkov. Keď väčšina ľudí na Západe hovorí o padlých vojakov, povie, že sú vďační za ich obetu, ale ľutujú, že sa to stalo. V Rusku však povedia, že vojaci museli zomrieť ako svätci, rovnako, ako Ježiš musel zomrieť za hriechy ľudí.
Náboženstvo teda v tejto výchove zohráva veľkú úlohu, ide však o skreslenú verziu pravoslávneho kresťanstva. Pravoslávna cirkev podporuje vojenské aktivity štátu. Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi, patriarcha Kirill, napríklad mladým ľuďom hovorí, aby vstúpili do armády a obetovali sa za vlasť ako svätci.
Čo sa stane s režimom, keď ľudia zistia, že na to, aby boli Rusmi, nemusia pre svoju krajinu zomrieť?
Kult obetovania sa je v ruskej histórii stálicou, vidíme to aj v ich naratíve o druhej svetovej vojne. Režim hovorí, že v druhej svetovej vojne zomrelo 27 miliónov Rusov. Iróniou je, že to boli Sovieti, čiže medzi nimi boli aj milióny Ukrajincov.