RIJÁD, BRATISLAVA. Keď sa začiatkom roku 2011 v Sýrii rozbehla revolúcia, môj otec sa zmenil, spomína pre Guardian sýrska aktivistka Wafa Mustafová. Bol pokojný.
„Celý život som dúfal, že sa toto stane, ale nikdy som si nemyslel, že toho budem svedkom. Aj keby som sa nedožil víťazstva sýrskeho ľudu, už len to, že som bol pri ňom na začiatku, je pre mňa dostatočné,“ povedal vtedy dcére.
Pracuje pre UNICEF v Sýrii: Detských vojakov verbovali všetci, bojovali aj sedemroční Čítajte Jeho sen sa nenaplnil. Nielenže víťazstvo nevidel – v roku 2013 ho zatkla polícia, rodina ušla z krajiny a odvtedy o ňom nič nevie – ale jeho dcéra v piatok sledovala, ako sa sýrsky diktátor Bašár al-Asad vracal na medzinárodnú scénu.
Bez nálepky kriminálnika, ale ako hlava krajiny Ligy arabských štátov. Organizácie, ktorá brutálneho diktátora po zásahoch proti demonštrantom v roku 2011 vylúčila zo svojich radov, a teraz ho prijala naspäť. Asad sa v piatok zúčastnil na stretnutí hláv štátov v saudskoarabskej Džidde.
Zrada obetí Asadových zverstiev
Mustafová v komentári pripomína, že počas Asadovej vlády štátne orgány zabili, mučili alebo zmrzačili asi 154-tisíc vlastných občanov, pričom toto číslo môže byť v skutočnosti oveľa vyššie. V občianskej vojne zomreli státisíce ľudí.
Asadov režim sa dopúšťal zločinov proti ľudskosti, proti civilistom použil chemické zbrane, cielil na nemocnice či školy, ním vyvolaná vojna vyhnala z domovov asi polovicu všetkých obyvateľov krajiny.
V článku sa dočítate
- Prečo nemusel Asad urobiť žiadne ústupky.
- Akú úlohu pri uvoľňovaní vzťahov zohrala droga a Irán.
- Že humanitárna pomoc režimu sa zrejme aj tak rozkradne.
- O čom sníva Mustafová.
Mustafová teraz žije v Nemecku, jej matka so sestrou v Kanade, ďalšia sestra v Spojených štátoch.
„Normalizácia vzťahov je zradou všetkých Sýrčanov, ktorí sa stali obeťami zverstiev Asadovho režimu,“ píše Mustafová. „Krajiny tým vysielajú odkaz, že vojnoví zločinci nemusia čeliť následkom za svoje činy. Ide o snahu prepísať históriu a vymazať utrpenie miliónov Sýrčanov.
Aj arabské kráľovstvá v prvých rokoch občianskej vojny podporovali sýrsku opozíciu, ktorej dodávali zbrane.
