Na zdraví Vladimira Putina nemôžeme stavať stratégiu, Rusko treba poraziť, hovorí pre SME americký generál vo výslužbe BEN HODGES. Len absolútna porážka podľa neho môže na čelo ruského štátu priviesť iný typ politika.
V rozhovore opisuje, ako by mohla vyzerať ukrajinská protiofenzíva, čo vyčíta americkému prezidentovi a kde urobil Západ v poslednom desaťročí vo vzťahu k Rusku chybu. Varuje tiež, že rovnaké chyby sa opakujú v súčasnosti pri Číne.
V rozhovore Hodges odpovedá aj na tieto otázky:
V minulosti ste viackrát povedali, že vojna o Ukrajinu sa rozhodne na Kryme. Prečo je Krym pre Ukrajinu taký dôležitý?
Ak sa pozriete na mapu a predstavíte si, že Rusko stále kontroluje Krym, vidíte, že polostrov neustále slúži ako dýka do brucha Ukrajiny. Majú tam vzdušné sily, námorníctvo, logistiku. Všetko, čo by Rusko potrebovalo pri prípadných ďalších útokoch. Kým Ukrajina tento polostrov nedobyje, nebude úplne v bezpečí.
Druhý dôvod je ekonomický. Ak by Rusko malo pod kontrolou Krym, môže naďalej blokovať prístup z Azovského mora. Aj keby Ukrajinci oslobodili Mariupoľ, nemohli by využívať tamojší prístav, lebo Rusko by ovládalo prístup do Čierneho mora. Pod ohrozením zo strany ruského námorníctva by boli aj ďalšie prístavy Odesa a Mikolajiv.
Takže aj keby sa dosiahlo prímerie na Donbase, ale Krym by ostal v ruských rukách, napríklad o päť rokov by odtiaľ Rusi mohli zaútočiť.
Možno už o dva roky. Myslím si, že Ukrajinci vedia, že si nemôžu dovoliť nechať Krym ruským okupantom.
Etnickí Rusi žili na Kryme už pred rokom 2014 a mnohí chcú byť súčasťou Ruska. Neobávate sa, že aj keby Ukrajina polostrov oslobodila, čakali by ju boje s partizánmi, ktoré by ukrajinskej armáde odoberali priveľa síl?
To si nemyslím. Zrejme tam žijú ľudia, ktorí majú zmiešanú lojalitu, ale neverím prieskumom o tom, koľko ľudí na Kryme chce byť súčasťou Ruska. A už vôbec nie takzvanému referendu z roku 2014, ktoré prebiehalo pod dohľadom ruských vojakov.
Ukrajinská vláda sa k tomuto podľa mňa postaví rozumne. Jazyk, akým ľudia hovoria, nie je rozhodujúci pri určovaní územia suverénneho štátu a s hranicami Ukrajiny viackrát súhlasilo aj Rusko. Ide tu o medzinárodné právo, podľa ktorého má Ukrajina legitimitu na oslobodenie Krymu.

Viete si predstaviť scenár, v ktorom sa Rusi sami z polostrova stiahnu?
Hlavnou prioritou prezidenta Putina nie je Krym, ale to, aby ostal pri moci a prežil. Keď uvidí, že jeho vláda je v ohrození, urobí všetko pre to, aby sa udržal pri moci. Ani keby prišiel o Krym, nebude to automaticky znamenať, že ho zvrhnú.
Rusi síce budujú mytológiu o špeciálnom význame Krymu pre nich, ale nevidíme žiadne dôkazy o tom, že by to brali vážne. Nevidíme, že by sa státisíce ľudí hlásili do armády, aby mohli polostrov brániť, namiesto toho sme pri prvom zásahu cieľov na polostrove videli utekať Rusov, ktorým to pokazilo letnú dovolenku.
Strata Krymu by pre Putina bola určite zahanbujúca aj z geopolitického pohľadu, ale nemyslím si, že to považuje za svoju červenú líniu.
Vidíte šancu na rokovania so súčasným režimom ruského prezidenta Vladimira Putina?