Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Kľúčové nedeľňajšie voľby v Turecku sa skončili bez toho, aby niektorý z prezidentských kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu. Dvaja hlavní kandidáti – prezident Recep Tayyip Erdogan, dlhoročný turecký líder, a opozičný líder Kemal Kiličdaroglu – tak budú opäť medzi sebou súperiť o väčšinu hlasov a najvyšší post v krajine. Druhé kolo prezidentských volieb je naplánované na 28. mája.
Prieskumy pred nedeľňajším hlasovaním ukázali tesný súboj, čo dáva Kiličdaroglovým priaznivcom dôvod na nádej, a to aj napriek Erdoganovým krokom, ktorými sa snaží umlčať kritiku a upevniť si moc.
Analytici tvrdia, že samotné hlasovanie sa zdalo byť slobodné a bezpečné – ale nie spravodlivé vzhľadom na Erdoganovu čoraz viac autokratickú vládu, monopol vládnych médií a rozsiahle siete jeho vládnucej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP).
V hre je budúcnosť tureckej demokracie, ako aj ďalekosiahle dôsledky pre budúcnosť NATO, ruskú vojnu na Ukrajine a spojenectvo USA a Blízkeho východu.
Čo sa stalo v prvom kole hlasovania?
Podľa predbežných výsledkov, ktoré v pondelok oznámila volebná komisia, získal Erdogan v nedeľu 49,5 percenta hlasov oproti Kiličdaroglovým 44,9 percenta. Keďže však ani jeden z nich nezískal absolútnu väčšinu, obaja hlavní kandidáti budú opäť súťažiť v druhom kole. Tretí nacionalistický kandidát, Sinan Ogan, získal približne 5 percent hlasov.
Hoci sa neobjavili žiadne obvinenia z falšovania hlasovacích lístkov – Turecko má spoľahlivý systém monitorovania volieb – Kiličdaroglu obvinil Erdogana, že sa pokúsil zmanipulovať výsledky tým, že opakovane spochybnil volebné urny v oblastiach, ktoré sú baštou opozície.
V štátnych médiách sa Erdogan počas celej noci objavoval ako líder a dlhé oneskorenia pri oznamovaní výsledkov podporili obvinenia opozície, že vláda sa snaží spomaliť sčítavanie hlasov.
Erdoganovi priaznivci ho obdivujú ako modernizátora, ktorý pomohol Turecku k hospodárskemu rozvoju a zároveň presadzuje svoj vlastný typ islamistického populizmu, pričom obhajuje úlohu náboženských konzervatívcov vo verejnom živote.
Erdogan môže ako prezident skončiť. Jeho protikandidát nechce Švédsku brániť v ceste do NATO Čítajte Erdoganovi odporcovia viedli kampaň proti jeho štýlu vlády jedného muža a zásahom proti občianskej spoločnosti, ako aj proti jeho hospodárskej politike, ktorá spôsobila rekordnú infláciu; kritizovali tiež eróziu sekularizmu v tureckom verejnom živote pod Erdoganovým vedením.
Prezident je pod tlakom aj pre svoj postup pri dvoch februárových zemetraseniach, ktoré zničili južné Turecko a zabili 50 000 ľudí v tejto krajine a v susednej Sýrii.
Kiličdaroglu, líder Republikánskej ľudovej strany, stojí na čele koalície šiestich opozičných skupín – vzácneho jednotného frontu proti Erdoganovi, ktorý v posledných rokoch ťažil z bojov medzi svojimi oponentmi.
Kiličdaroglova kampaň bola v podstate vylúčená z hlavného prúdu provládnych tureckých médií a musela sa vo veľkej miere spoliehať na sociálne médiá. Erdogan počas svojho pôsobenia pri moci potláčal nezávislú tlač a často cenzuruje aj sociálne médiá.
Keďže niektoré predvolebné prieskumy ukazovali, že Erdogan zaostáva, prezident prešiel do útoku a obvinil oponentov z podpory terorizmu a znevážil ich za podporu práv LGBTI+ ľudí.
Z 83,5 milióna občanov Turecka je približne 60 miliónov oprávnených voliť, čo je technicky povinné, ale porušovanie pravidiel sa nevynucuje. Predseda tureckej Najvyššej volebnej rady uviedol, že volebná účasť dosiahla 88,8 percenta, informovala agentúra Reuters.
Čo prinesie druhé kolo volieb?
Zdá sa, že Erdogan má pred druhým kolom prezidentských volieb, ktoré sa uskutoční o dva týždne 28. mája, navrch.
Analytici pre denník Washington Post uviedli, že sa zdá nepravdepodobné, že by Kiličdaroglu získal dostatočný náskok na to, aby zvíťazil v druhom kole. Očakáva sa, že priaznivci tretieho kandidáta Ogana budú rozdelení medzi dvoch hlavných uchádzačov.
Aké sú hlavné poznatky z prvého kola hlasovania?
Jednou z kľúčových otázok, ktoré si Turci kladú, je, prečo sa predvolebné prieskumy netrafili a ukazovali mierny náskok Kiličdarogla. Dôvodom môže byť to, že analytici podcenili podporu, ktorú Erdogan a AKP po dvoch desaťročiach pri moci majú.
Napriek tomu sú mnohí Turci nahnevaní na Erdogana a chcú zmenu – čo turecká opozičná koalícia, ktorá siaha od centristicko-ľavicových až po tureckých nacionalistov, len ťažko využíva.
Opozícii sa darilo vo veľkých mestách, ako je Istanbul, ale nedokázala sa presadiť vo vidieckych a sunnitských (pozn. red. sunniti sú vyznávači jednej z dvoch hlavných vetiev islamu, vyznávači druhej vetvy sú šiiti) oblastiach Turecka.
Víťazstvo Erdogana by znamenalo odklon Turecka od slobodnej Európy Čítajte Kiličdaroglu tiež pochádza z dlhodobo prenasledovanej náboženskej menšiny, alevitov, čo pravdepodobne znížilo jeho atraktivitu v Erdoganovej základni nábožensky konzervatívnych voličov.
Voľby okrem toho zdôrazňujú, ako hlboko prenikla Erdoganova vláda jedného muža do tureckých demokratických inštitúcií. Aj napriek technicky spravodlivým voľbám sa opozícia snažila získať prevahu nad AKP a jej spoľahlivou voličskou základňou.
Ovládnutím médií a pretvorením súdneho systému Erdogan navyše vyčerpal okruh oponentov. V priebehu rokov bolo mnoho potenciálnych politických vyzývateľov zatknutých, diskvalifikovaných alebo umlčaných.
Populárny starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu bol medzi opozíciou obľúbeným možným kandidátom. Dočasne sa však nemôže uchádzať o volenú funkciu, pretože bol uznaný vinným z urážky na cti za komentáre, v ktorých kritizoval Erdogana a jeho stranu.
Autor: Miriam Bergerová
