Dominika Hajdu je riaditeľkou Centra pre demokraciu a odolnosť v Globsecu.
Rok 2023 je a bude významný z (geo)politického, ale aj z technologického hľadiska. Jedným z výnimočných javov je práve generatívna umelá inteligencia (AI) a jej integrácia do nášho každodenného života.
Umelá inteligencia schopná vytvárať obsah, či už ide o text, obraz, alebo video, predstavuje novú realitu a čoskoro ovplyvní naše demokracie a sociálne štruktúry spôsobom, ktorý si zatiaľ nevieme úplne predstaviť. Vyžaduje si preto okamžitú pozornosť a opatrenia zo strany tvorcov politík aj odborníkov.
V článku sa dočítate:
- aký veľký objav umelá inteligencia predstavuje,
- ako časom môže umelá inteligencia tvoriť konšpiračné teórie,
- čo treba urobiť, aby sme zachránili demokracie.
Nová revolúcia
Od konca roka 2010 množstvo mysliteľov, vedcov a odborníkov porovnáva umelú inteligenciu s inými veľkými ľudskými vynálezmi, aby ukázali jej vplyv na spoločnosť a dokázali jej význam z hľadiska výhod aj hrozieb.
Sundar Pichai, generálny riaditeľ spoločnosti Google, hovorí, že AI bude pre ľudstvo významnejšia ako oheň. Elon Musk varoval, že AI by mohla byť nebezpečnejšia ako jadrové hlavice. A po príchode ChatGPT vedec Geoffrey Hinton, niekedy nazývaný aj krstným otcom AI, ktorý nedávno odišiel zo spoločnosti Google a varoval pred možnými škodlivými účinkami AI na spoločnosť, ju prirovnal k vynálezu kolesa alebo elektriny.
Hoci sa mnohí z nás nemôžu dočkať zlepšenia zdravotnej starostlivosti, vládnych služieb a zníženia administratívnej záťaže v práci, umelá inteligencia by v nás mala vzbudzovať aj obavy. Najmä pre demokracie, ktoré už teraz zápasia s polarizáciou a nedostatkom dôvery.
Integrácia generatívnej AI do našich životov bude úplne iná než akákoľvek iná technologická revolúcia, a to najmä preto, že nemáme veľa času prispôsobiť sa.
Medzi Guttenbergovým vynálezom tlačiarenského stroja a vydaním prvých masovo vyrábaných novín uplynulo 150 rokov. Premena prvého prototypu televízora na zariadenie, ktoré vlastnila polovica domácností v USA, trvala tridsať rokov. Od vynájdenia internetu do momentu, keď ho používala polovica populácie sveta, uplynulo 27 rokov. Facebook potreboval štyri roky, aby dosiahol sto miliónov aktívnych používateľov. ChatGPT na dosiahnutie tohto počtu potreboval len dva mesiace.
S každým vynálezom sa exponenciálne skaracuje čas, ktorý spoločnosť potrebuje na jeho pochopenie a správne zavedenie. Neuvažujeme v desaťročiach alebo rokoch, ale v mesiacoch a dňoch.
