ANKARA, BRATISLAVA. Najdôležitejšími voľbami roku 2023 je výber prezidenta v Turecku, napísal nedávno web Politico. Pre samotné Turecko sú to najzávažnejšie voľby za posledné dve desaťročia, zhodujú sa mnohí odborníci.
„Je to určujúci okamih pre budúce smerovanie krajiny. Pred dvadsiatimi rokmi bolo Turecko inou krajinou. Keď sa k moci dostala Strana spravodlivosti a rozvoja súčasného prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, bola ukotvená v západných hodnotách,“ hovorí pre SME analytička Amanda Paul, ktorá sa zaoberá Tureckom v bruselskom think-tanku European Policy Centre.
Turecko však podľa nej už vtedy malo viacero problémov, napríklad s porušovaním ľudských práv, no bolo fungujúcou demokraciou. Malo dobré vzťahy s EÚ či so Spojenými štátmi a bolo spoľahlivým členom NATO. Odvtedy však Erdogan výrazne posilnil svoje právomoci, krajinu vedie čoraz viac autoritársky a zosilňuje kritiku Západu.
To sa však môže už čoskoro zmeniť. Proti Erdoganovi sa v nedeľňajších voľbách postaví opozičný líder Kemal Kiličdaroglu, ktorý chce z Turecka spraviť parlamentnú republiku a opätovne krajinu priviesť k západným hodnotám. Najnovšie prieskumy hovoria, že má reálnu šancu na výhru.
V článku sa dočítate aj:
- kto je Erdoganov vyzývateľ Kemal Kiličdaroglu,
- čo chce opozícia v Turecku zmeniť, ak porazí Erdogana,
- či je nedávne zemetrasenie kľúčovou témou pre voličov,
- kto má väčšie šance na výhru.
Erdogan môže pritvrdiť
Šesťdesiatdeväťročný Erdogan viedol Turecko ako premiér od roku 2003, prezidentom sa stal v roku 2014. Po nevydarenom štátnom prevrate z roku 2016, ktorý zorganizovali ozbrojené sily najmä proti jeho vláde, výrazne posilnil svoje právomoci. O dva roky neskôr funkciu predsedu vlády zrušil úplne.
Postupne začal čoraz častejšie slovne útočiť na Západ, aj keď jeho krajina je už od roku 1952 členom NATO. Upevňoval aj vzťahy s Čínou či s Ruskom.
Prezidentský súboj v Turecku bude tesný. Čo znamenajú voľby pre EÚ, NATO a vojnu na Ukrajine? Čítajte Pred nadchádzajúcimi voľbami začal po prvý raz spolupracovať s krajne pravicovými - radikálne islamistickými či ultranacionalistickými - stranami. „Naznačuje to, že víťazstvo Erdogana by Turecko nasmerovalo autoritárskejšou cestou,“ hovorí pre SME Pelin Musil, odborníčka na Turecko z českého Ústavu medzinárodných vzťahov.
Amanda Paul je dáva za pravdu, obe analytičky však zároveň prízvukujú, že demokracia v krajine na tom nie je tak zle ako napríklad v Rusku. „Voľby sú naďalej mechanizmom, ktorý môže priniesť zmenu,“ hovorí Musilová.
Navyše sa zdá, že opozícia je dobre zorganizovaná a mobilizovaná a má tak reálnu šancu vyhrať, dopĺňa.
Preferencie pred prezidentskými voľbami v Turecku (zdroj: SME/Dominika Colombová)Kto je opozičný kandidát?
V nadchádzajúcich voľbách sa proti Erdoganovi spojilo šesť opozičných strán a za svojho kandidáta si vybrali 74-ročného ekonóma Kemala Kiličdarogla. Ide o predsedu Republikánskej ľudovej strany, najstaršej politickej strany v Turecku, ktorú vytvoril Mustafa Kemal Atatürk, prvý prezident a zakladateľ moderného tureckého štátu.
