VARŠAVA. Ruské pomenovanie exklávy Kaliningrad, patriacej Rusku, sa už v Poľsku oficiálne nebude používať.
Odporúča sa len poľský názov Królewiec, oznámila tamojšia štátna komisia pre štandardizáciu geografických označení.
Masaker tisícok Poliakov
Odporúčanie komisie sa vzťahuje na mesto i na celú oblasť, známu napríklad aj pod nemeckým názvom Königsberg či historickým slovenským pomenovaním Kráľovec.
Ako informovala poľská agentúra PAP, o rozhodnutí, ktoré vstúpilo do platnosti v utorok, sa rozhodlo ešte 12. apríla. Komisia to zdôvodnila tým, že mesto je v Poľsku známe pod svojím tradičným pomenovaním Królewiec a "súčasný ruský názov mesta je umelým výtvorom bez akéhokoľvek vzťahu s mestom alebo oblasťou".
Okrem toho má v Poľsku tento ruský názov "emocionálny, negatívny charakter". Mesto je totiž pomenované po niekdajšom sovietskom prezidentovi Michailovi Kalininovi, ktorého v Poľsku vinia z podielu na masakri tisícov Poliakov v Katynskom lese počas druhej svetovej vojny.
Pred napadnutím hitlerovským Nemeckom v roku 1941 spolupracoval Sovietsky zväz s nacistami a okrem iných anektoval aj pobaltské štáty a východ Poľska.
Oslávili Deň víťazstva
Rozhodnutie poľskej komisie vstúpilo do platnosti v utorok 9. mája, teda na ruský pamätný Deň víťazstva v druhej svetovej vojne.
Po bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka 9. mája 1945 (moskovského času) Sovietsky zväz anektoval východopruskú metropolu Königsberg. V roku 1946 túto oblasť pomenovali po dlhoročnom sovietskom prezidentovi Kalininovi, ktorý v tom istom roku zomrel.
Od rozpadu Sovietskeho zväzu a vyhlásenia nezávislosti pobaltských štátov v roku 1991 je Kaliningrad ruskou exklávou, ktorá je so zvyškom krajiny spojená len morskou cestou alebo pozemným koridorom cez Litvu.
Oblasť, ktorá je okrem iného vyzbrojená jadrovými zbraňami, od roku 1999 susedí s územím Severoatlantickej aliancie – keďže vtedy sa Poľsko stalo členom NATO. Od roku 2004 je Kaliningrad úplne obklopený územím NATO a Európskej únie.
Kaliningrad má pre Rusko veľký vojensko-strategický význam, konštatuje APA. Obsadením stokilometrového pozemného Suwalského koridoru na litovsko-poľských hraniciach by totiž Rusko dokázalo odrezať Estónsko, Lotyšsko a Litvu od ostatných štátov EÚ a NATO.
Kremeľ označil rozhodnutie Poľska za "nepriateľský čin" a "bláznovstvo". Povedal to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "Je známe, že v priebehu dejín Poľsko niekedy skĺzne do tohto bláznovstva nenávisti voči Rusku," uviedol na margo rozhodnutia Poľska Peskov.
