Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Po tom, ako sa kráľ Karol III. stal panovníkom, následník britského trónu má po prvý raz v histórii podstatnú časť americkej krvi – a to dokonca revolucionárskej.
Podľa dobových záznamov je princ William z jednej šestnástiny Američan. V línii jeho matky, zosnulej princeznej Diany, jeho rodokmeň siaha až k Benajahovi Strongovi, mužovi, ktorý bojoval proti anglickým jednotkám, keď v roku 1775 padli prvé výstrely vo vojne za nezávislosť.
Aj preto bude 6. máj, keď William zloží prísahu vernosti svojmu otcovi, nezvyčajným momentom v dejinách kráľovskej rodiny. „Hovorí to o putách medzi Veľkou Britániou a Amerikou, keďže americká revolúcia sa viac podobala americkej občianskej vojne v 60. rokoch 19. storočia, pričom mnohí na oboch stranách konfliktu sa navzájom poznali,“ povedal Joseph Stoltz, riaditeľ knižnice v Spoločnosti Cincinnati, dedičnej skupine venujúcej sa revolučnej vojne.
Sily rýchlej reakcie
Prvý predok Strongovcov emigroval z Anglicka do Nového Anglicka v roku 1635. Benajah Strong, Williamov šiesty pradedo, sa narodil v roku 1740 v Coventry v štáte Connecticut. Neskôr sa zapísal ako vojak do connecticutskej domobrany.
Od Bostonského pitia čaju, revolučnej udalosti v roku 1773, bolo Nové Anglicko pod dohľadom britských pravidelných jednotiek, vyslaných na potlačenie povstaní a vykorenenie rebelov, ktorí verbovali mužov a vytvárali milície. V apríli 1775 sa britské jednotky presunuli z Bostonu smerom na Lexington a Concord v štáte Massachusetts, aby zhabali vojenské zásoby kolonistov a zatkli revolucionárov, ako boli Samuel Adams a John Hancock.
Povstalci však vytvorili mohutnú obranu, v ktorej im poskytli pomoc „sily rýchlej reakcie“ – muži ako Strong, ktorí pomohli rozšíriť správu o britskej výprave a zachrániť cenný majetok, hovorí Stoltz. Strong bol podľa historika Johna Holmyho známy ako „Lexington Responder“.
Tieto úvodné potýčky signalizovali, že to nebude také ľahké víťazstvo, aké kráľ Juraj III. očakával. Začala sa americká vojna za nezávislosť.
„Je paradoxné, že boj proti korune odštartoval Williamov predok,“ povedal Stoltz.
Osudová chyba?
Keď vypukla vojna, ďalší Williamov predok, Strongov synovec Nathan Hale, bol už po štúdiách na Yalovej univerzite a pracoval ako učiteľ v Novom Londýne v štáte Connecticut. Podobne ako jeho strýko, aj Hale vstúpil do connecticutskej domobrany.
V lete 1776 bol Hale naverbovaný do Knowltonových rangerov, prvej známej spravodajskej jednotky americkej armády, pod vedením plukovníka Thomasa Knowltona, ako uvádza Anne Marie Charlandová, správkyňa usadlosti Nathana Hala, ktorá dohliada na majetok rodiny Halovcov v Coventry.
V tom čase sa Briti blížili k invázii na Manhattan a generál George Washington sa zúfalo snažil preniknúť do ich radov, aby určil ďalšie kroky. Hale bol prvý, kto sa na akciu prihlásil.
V septembri 1776 odišiel ako špión na Britmi okupovaný Long Island, pričom sa kryl menom nezamestnaného holandského učiteľa. Niektorí historici predpokladajú, že jeho osudovou chybou bolo, že mal so sebou diplom z Yalovej univerzity.
Keď mesto spustošil veľký požiar New Yorku, britské jednotky zhromaždili stovky vlastencov na výsluch a Hala zastavili v neďalekom Queense.
Britský generál William Howe ho vypočúval na veliteľstve. 22. septembra 1776, dva mesiace po vyhlásení nezávislosti, bol Hale vo veku 21 rokov obesený a stal sa tak prvým popraveným americkým špiónom, uviedol Charland.
Jeho telo nechali visieť na verejnosti niekoľko dní ako výstrahu pre tých, ktorí sa odvážili vzoprieť korune, jeho posledné slová „Ľutujem len to, že pre svoju vlasť môžem stratiť iba jeden život“, však žili ďalej.
Potrava pre červy
Na Halovu počesť bolo postavených mnoho pamätníkov vrátane jedného v Národnej zbierke sôch v americkom Kapitole. Halovo telo sa nikdy nenašlo, ale v Coventry stojí obelisk na cintoríne Nathana Hala, kde sú pochovaní členovia jeho rodiny.
V jeho tieni sa nachádza nevýrazný, zvetraný hrob jeho strýka Benajaha, ktorý ostro kontrastuje s veľkolepým miestom odpočinku na Windsorskom zámku, ktoré čaká na jeho kráľovského potomka. Na Strongovom náhrobku je nápis „potrava pre červy“.
Strongov syn Joseph Strong sa stal koncom 18. storočia popredným lekárom a získal patent na vynález látky, ktorá dokáže kontrolovať krvácanie počas operácie.
Williamovi americkí predkovia nakoniec skončili v meste Chillicothe v štáte Ohio, kde sa jeho prapradedo Frank Work získal veľký úspech, ako tvrdí Pat Medertová, archivárka a historička z Ross County Historical Society.
Work, ktorý sa narodil ako najmladší z piatich detí v roku 1819 a matka ho vychovávala sama, už od mladosti prejavoval rebelantské sklony – jazdil napríklad po uliciach na koni celkom nahý. V pätnástich rokoch ušiel z domu a založil prosperujúci obchod New Yorku.
Work sa čoskoro dostal do povedomia veľkoobchodníka Corneliusa Vanderbilta. Oboch mužov spojila láska ku všetkému, čo sa týkalo koní. Work zbohatol natoľko, že si okrem značného nehnuteľného majetku postavil na Manhattane aj luxusnú stajňu, ktorá mala v tom čase hodnotu stotisíc dolárov. V roku 1911 zomrel ako multimilionár.

Výkvet žien
Jeho dcéra a menovkyňa, Williamova praprababička Frances, sa neskôr dostala na zoznam „štyroch stoviek“ pani Astorovej, akýsi súpis newyorskej smotánky. Svojmu šarmu Frances vďačila za prezývku „princezná Fannie“.
V roku 1880 sa vydala za Jamesa Boothbyho Burka Rocha, čo pobúrilo jej otca, ktorý sa správne domnieval, že Roche je len ďalší britský aristokrat, ktorý túži po peniazoch americkej dedičky.
„Som Američan do špiku kostí,“ povedal údajne Frank Work. „Preto len opovrhujem týmito bezmocnými a beznádejnými mužmi bez života, ktorí preplávajú oceán, aby si odniesli samotný výkvet našej ženskosti.“
V roku 1961 sa potom za oceánom na panstve kráľovskej rodiny Sandringham narodila pravnučka Fannie Workovej – Diana Frances Spencerová. A vďaka jej manželstvu s Charlesom sa americká rodina revolučnými koreňmi spojila s britskou korunou.

Korunovácia kráľa Karola III.
- SME minúta: Priebeh a aktuálne správy z korunovácie anglického kráľa
- Kompletný program korunovácie anglického kráľa
- Profil a životopis britského kráľa Karola III.
Autor: Stephanie Greenová