Text vyšiel pôvodne na webe agentúry Bloomberg.
Po viac ako tridsiatich rokoch pestovania plodín na pláňach severnej Číny tamojšiu farmárku trápi otázka, čo bude v nasledujúcich mesiacoch pestovať.
Vláda prezidenta Si Ťin-pchinga má jasnú odpoveď: zasiať viac sóje.
V rámci najnovšej snahy o posilnenie potravinovej bezpečnosti v krajine, ktorá je domovom približne pätiny ľudstva, ale obhospodaruje len desatinu ornej pôdy, Čína tlačí na poľnohospodárov, aby zvýšili produkciu sóje. Využíva pritom kombináciu dotácií, vládnych zásob a verejného tlaku.
Podobne ako generácie čínskych lídrov pred ním aj čínsky prezident Si Ťin-pching považuje závislosť krajiny od dovezených potravín za otázku národnej bezpečnosti. Sója je pritom jedným z najslabších článkov.
„Potravinová bezpečnosť je čoraz dôležitejšia,“ povedal Darin Friedrichs, spoluzakladateľ a riaditeľ pre prieskum trhu spoločnosti Sitonia Consulting, poskytovateľa poľnohospodárskych informačných služieb so sídlom v Číne. „Vždy to bolo dôležité v rámci základných obilnín, ako sú kukurica, pšenica a ryža. Teraz sa však obavy rozšírili aj na sóju.“
Na hladomor nezabudli
Riziká týchto politík, aj keď slúžia cieľom Pekingu, však ťažko doliehajú na milióny poľnohospodárov, ako je farmárka, ktorá si želala byť identifikovaná ako Zhangová. Minulý rok na základe rady miestneho poľnohospodárskeho úradu pestovala sóju popri bežnej kukurici, ale herbicíd, ktorý použila na sóju, kukuricu zničil.
„Sója bola v podstate zasiata zbytočne,“ povedala Zhangová.
Takéto kompromisy však pre vládu nie sú prekážkou. Obchodná vojna so Spojenými štátmi, ako aj narušenie potravinových dodávateľských reťazcov v dôsledku pandémie koronavírusu a ruskej vojny na Ukrajine znamenajú, že Čína zdvojnásobuje úsilie o podporu domácej produkcie potravín.
Čínska vláda sa už desaťročia snaží nájsť vo výrobe potravín rovnováhu medzi konkurenčnými požiadavkami, čo má niekedy katastrofálne následky. Veľký hladomor na prelome 50. a 60. rokov minulého storočia zabil desiatky miliónov ľudí po tom, ako sa predseda komunistickej strany Mao Ce-tung snažil nariadiť kolektívne poľnohospodárstvo a distribúciu potravín.
Je to obdobie, na ktoré majú mnohí zo staršej generácie – vrátane samotného Si Ťin-pchinga – stále spomienky. „Ľudovú misu ryže“ treba pevne držať v rukách za každých okolností, povedal Si Ťin-pching v roku 2013. Na tom istom podujatí hovoril o tom, ako počas troch rokov „prírodných katastrof“ mal vždy na večeru len polievku, pretože nebolo dosť potravín.
„Nemôžeme zabudnúť na bolesť ani po tom, čo sa rana zahojí,“ povedal.
Nepriaznivá stránka ekonomiky
V súčasnosti Čína dováža viac ako 80 percent sóje, ktorú spotrebuje, pričom tieto nákupy sa sústreďujú v niekoľkých kľúčových krajinách na čele s Brazíliou a USA.
Nízka sebestačnosť krajiny v prípade plodiny, ktorá sa používa vo všetkom od krmiva pre zvieratá až po olej na varenie, sa podľa vlády považuje za kritickú zraniteľnosť. Pokiaľ ide o základné potraviny, ako sú pšenica a ryža, Čína je vo všeobecnosti schopná uživiť sa aj sama, hoci dovoz pšenice prudko vzrástol.
Aby plán fungoval, vláda potrebuje zvýšiť cenu sóje tak, aby sa farmárom oplatilo ju pestovať, ale zároveň musí byť dostatočne lacná, aby sa spracovateľom oplatilo ju od miestnych poľnohospodárov nakupovať.
V apríli však boli dovážané sójové bôby o viac ako 20 percent lacnejšie než domáce. Okrem iného mali spracovatelia problém s dosiahnutím zisku aj pri spracovaní dovážaných bôbov. Spôsobil to slabý domáci dopyt po sóji od producentov bravčového mäsa.
Keďže produkcia v roku 2022 prudko vzrástla o viac ako 20 percent, domáce ceny sójových bôbov od zberu úrody klesli o 15 percent a zostali nízke. Vláda z poklesu obvinila väčšiu domácu úrodu, ako sa očakávalo, a slabý dopyt.
Vyššie riziko pre bezpečnosť?
Keďže vládne snahy o vytváranie zásob sa v apríli zjavne skončili, budúci dopyt by mohol ešte viac klesnúť.
Každý hektár sójových bôbov by tak mohol znamenať menšiu výsadbu produktívnejších plodín kukurice, čo by si vyžiadalo zase väčší dovoz.
Výnosy sóje v Číne dosahujú v priemere 130 kilogramov na mu (0,07 hektára) – bežnú mernú jednotku v Číne. To je ďaleko pod produktivitou zistenou v USA alebo v Brazílii a v porovnaní s 430 kilogramami na podobne veľkom pozemku s kukuricou. Vláda spolupracuje s rôznymi regiónmi na odrodách sóje, pri ktorých dúfa, že zvýšia produktivitu, ale ciele sú ešte ďaleko od konkurencieschopnosti.
Spolu s nižšími výnosmi to znamená, že tieto semená sóje znižujú produktivitu v porovnaní s inými potravinárskymi plodinami, povedal Ma Wenfeng, hlavný analytik spoločnosti Beijing Orient Agribusiness Consultants. „Ak rozšírite výsadbu týchto semien, zhoršíte problémy s potravinovou bezpečnosťou.“
Dáta ukazujú, že táto zmena sa už možno deje. Podľa údajov amerického ministerstva poľnohospodárstva sa dovoz kukurice do Číny v roku 2020 viac ako zdvojnásobil na rekordnú úroveň a v roku 2021 sa takmer zoštvornásobil. Tento posun nastal v dôsledku toho, že viac poľnohospodárov prešlo na pestovanie sóje namiesto kukurice v hlavných pestovateľských regiónoch.
„Pestovanie väčšieho množstva sóje a menšieho množstva kukurice s vyšším výnosom neznamená to vyššie riziko pre bezpečnosť obilnín?“ pýta sa Ma.
Poľnohospodári, analytici a obchodníci tvrdia, že v čase, keď sa začína nová osevná sezóna, sója stále nie je komerčne atraktívna.
Cieľom je 30-percentná sebestačnosť
V severovýchodnej provincii Heilongjiang sa farmár Wang Lei rozhodol tento rok zdvojnásobiť výsadbu kukurice na svojich poliach na približne 400 mu, čo je v prepočte približne 27 hektárov.
„O sóji neuvažujem, pretože produkcia je nízka a zisky nie sú také dobré ako pri kukurici,“ povedal Wang.
Nie je sám.
„Výsadba sóje nie je lákavá, pretože zisky sú stále nízke,“ povedal Bian Tingting, analytik spoločnosti Mysteel Group, ktorá sa zameriava na komodity. „Dopyt je veľmi nízky a nič nenasvedčuje tomu, že by sa to malo okamžite zlepšiť – ak sa hromadenie zásob zastaví, očakáva sa ďalší pokles cien.
Oficiálne však Čína plánuje v novom roku rozšíriť osevnú plochu sóje o ďalších desať miliónov mu, čo je o šesť percent viac ako v roku 2022, pričom cieľom je dosiahnuť do roku 2032 približne 30-percentnú sebestačnosť.
„Budeme sa držať nášho cieľa, prekonávať výzvy a zdolávať ťažkosti,“ uviedlo čínske ministerstvo poľnohospodárstva.
Pre Zhangovú bola skúsenosť, keď videla, ako jej úroda kukurice minulý rok zahynula v dôsledku nesprávne použitého herbicídu, zničujúca. Jej miestny poľnohospodársky úrad však na ňu nalieha, aby to skúsila znova.
„Možno ešte budem pestovať sóju,“ pripustila.
Do tejto správy prispeli aj James Poole a Sanjit Das z agentúry Bloomberg.
Autor: Hallie Guová
