LONDÝN, BRATISLAVA. Aj keby si mal udržať nestrannosť, princ Charles mal vždy svoje názory a dával o nich vedieť.
Spomínal ich v prejavoch, v listoch štátnym úradníkom aj v súkromných rozhovoroch s vplyvnými ľuďmi.
„Myslím si, že z mojej strany by išlo až o trestuhodnú ľahostajnosť, ak by som chodil po krajine a nechcel naozaj zmeniť veci, ktoré vidím. Je mojou povinnosťou robiť to,“ povedal podľa denníka The Times ešte v roku 2006.
V tomto duchu sa správal v čase, keď bol princom najdlhšie čakajúcim na trón. Ako kráľ by nemal do politického diania zasahovať, no predsa sa špekuluje o tom, akým aktívnym kráľom Karol III. bude. Na trón nastúpil v septembri minulého roka po smrti svojej matky Alžbety II., v sobotu 6. mája ho v Londýne oficiálne korunujú.
Ukážkou, ako princ Charles rád komunikoval s vládou, sú listy ministrom, ktoré v roku 2015 zverejnil denník Guardian. Britská vláda ich z obáv o zachovanie nestrannosti kráľovskej rodiny nechcela ani zverejniť.
Na súde argumentovala, že ide o osobnú korešpondenciu nástupníka trónu a vyslovené názory by mohli v budúcnosti spochybniť nestranný výkon jeho funkcie. Guardian sa však odvolal na zákon o slobode informácií a v roku 2015 mu súd dal za pravdu.
V článku sa tiež dočítate:
- Ako princ hľadal svoje pracovnú pozíciu.
- Ako Karol rozumie urbanizácii a hovorí s rastlinami.
- Čo kráľ môže a čo už nie.
- Prečo Karola kritizujú aj ekologickí aktivisti.
- Ako Karolovo auto jazdí aj na srvátku.
- Ako sa Karol snaží vyrovnať s históriou otroctva.
- Čo o Karolovi vieme a o Alžbete sme nevedeli.
Čo s jazvečou loby?
Listy sú dnes známe ako „správy čierneho pavúka“. Princ totiž písal rukou, ťažko čitateľným písmom, ktoré sa v angličtine označuje aj prívlastkom „spidery“ - pavúčie. Osobitný ráz listom dodávali aj ich čierne okraje.
Verejnosť sa tak dozvedela, že princ sa do konkrétnych problémov dokázal naozaj zahĺbiť. Napríklad premiéra Tonyho Blaira vyzýval, aby pristúpil na znižovanie počtu jazvecov v britských lesoch. Jazvece totiž prenášajú baktériu Mycobacterium bovis, ktorá spôsobuje tuberkulózu dobytka.
„Nechápem, ako môže jazvečia loby prehliadať zabíjanie tisícok kusov drahého dobytka a stavať sa proti odstrelu premnožených jazvecov. Z môjho pohľadu je to intelektuálne nepoctivé,“ napísal Blairovi v roku 2005.

Nešlo len o jazvece. Z komunikácie medzi princom a premiérom je zjavné, že Charles sa v problematike poľnohospodárstva vyzná - možno aj preto, že sám farmárčil. Vyzýval na obmedzenie byrokracie či na podporu domácich dodávateľov v supermarketoch.
Pri jazvecoch však Blair princovi nevyhovel. „Aj keď sám vidím dôvody na odstrel jazvecov, nechcel by som prejudikovať konečné rozhodnutie,“ odpísal princovi.
Vláda nakoniec na odstrel nepristúpila, lebo podľa analýzy by to šírenie tuberkulózy výraznejšie neovplyvnilo. To sa aj potvrdilo v roku 2012, keď odstrel povolili konzervatívci.
Pracovná pozícia princ
Princ Charles neznášal internátnu školu, kam ho v 60. rokoch poslal otec. Neskôr vyštudoval na Cambridgeskej univerzite aj za pilota kráľovského letectva, no po skončení štúdia narazil na problém.
Bol dvadsiatnikom a nikto presne nevedel, čo má ako následník trónu robiť. Možno už vtedy tušil, že v tejto pozícii bude ešte dlhšie ako polstoročie.