PARÍŽ. Prisťahovalci nie sú príčinou nárastu kriminality v hostiteľských krajinách.
Vyplýva to z prieskumu francúzskeho Centra prognostických štúdií a medzinárodných informácií (CEPII), o ktorom napísal list Le Monde.
Prístup k pracovnému trhu
Boj proti kriminalite páchanej prisťahovalcami je jedným z deklarovaných cieľov francúzskej vlády, ktorá tak obhajuje potrebu nového migračného zákona.
Minister vnútra Gérald Darmanin chce okrem iného uľahčiť deportáciu cudzincov, ktorí sa dopustia trestnej činnosti.
Tento postoj má odozvu aj vo verejnej mienke. Francúzi si migráciu spájajú najviac so slovami, ako je neistota a násilie, vyplynulo z prieskumu spoločnosti BVA zverejneného v apríli.
Nová štúdia však ukazuje, že tomu tak nie je. Jej autori, ekonómovia Arnaud Philippe a Jérome Valette, vypracovali súhrn výskumov na túto tému vo viacerých krajinách a konštatovali, "že žiadna štúdia nezistila vplyv migrácie na kriminalitu".
Macron zavolal kráľovi, aby radšej nechodil. Čakali by ho odpadky a protesty Čítajte "Počet trestných činov spáchaných v krajine sa v dôsledku migračnej vlny nezvyšuje," uviedol Phillippe.
Je tu však jedna výnimka. Malá časť prisťahovalcov podľa neho môže mať vyššiu pravdepodobnosť, že spácha krádež, keď nemá prístup na trh práce. Táto skutočnosť bola zdokumentovaná v Taliansku a Británii.
V Spojenom kráľovstve skutočne narástla majetková trestná činnosť po prvej migračnej vlne v roku 2000, keď do krajiny prišli hlavne somálski, afganskí a sýrski utečenci. Nebolo to tak ale v prípade druhej vlny, keď išlo o migrantov z východnej Európy, ktorí mali ako občania Európskej únie povolenie ihneď pracovať.
Podobné výsledky mala talianska štúdia z roku 2017, ktorá ukázala, že ľudia s povolením pracovať mali polovičnú pravdepodobnosť, že spáchajú trestný čin v nasledujúcom roku.
V roku 2018 prisťahovalci tvorili 7,4 percenta francúzskej populácie, ale až 14 percent páchateľov trestných činov a 23 percent uväznených osôb.
Zločiny páchali najmä krajania
Pre pochopenie nadmerného zastúpenia prisťahovalcov v štatistikách kriminality autori uvádzajú niekoľko dôvodov.
Okrem iného ide o existenciu trestných činov, ktoré môžu spáchať len prisťahovalci, ako je vyhýbanie sa príkazu na deportáciu, nadmerné zastúpenie mladých mužov medzi migrantmi, ekonomickú neistotu, ktorá sa ich viac dotýka, a tiež "odlišné zaobchádzanie pravdepodobne od zatknutia až po uväznenie".
Štúdia sa zaoberala aj tým, ako verejnú mienku ovplyvňujú médiá. Výskum sa uskutočnil v Nemecku, kde tlačový zákon od roku 1973 odporúča novinárom neuvádzať pôvod podozrivých alebo vinníkov v trestných kauzách, aby nedochádzalo k diskriminácii.
V rozpore s tým sa saský denník Sächsische Zeitung v júli 2016 rozhodol "systematicky zverejňovať pôvod páchateľov, či už sú cudzinci, alebo nie". Výsledky ukázali, že klesli obavy z migrácie aj zámer ľudí voliť krajnú pravicu.
"Čitatelia boli vystavení skutočnosti, že väčšina páchateľov sú krajania," poznamenal Valette.
